Prof. Dr. Ing. Arpád Tesár, DrSc.

Prof. Tesár sa narodil 1. februára 1919 vo Vrútkach v rodine železničiara. Detstvo prežil v Liptovskom Mikuláši. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši študoval na SVŠT v Bratislave. Bol nadaným a usilovným študentom s výborným prospechom. Štúdium ukončil na Technickej univerzite v Berlíne – Charlottenburgu v roku 1944. Na tejto renomovanej univerzite pôsobil ako asistent prof. Schleichera až do skončenia vojny v roku 1945. Vedomosti na najvyššej úrovni tej doby, ktoré tam mladý Tesár získal pod vedením vynikajúcich profesorov, ako boli Dischinger, Tolke, Schleicher a iní, neskôr plne využil v prospech spoločnosti v období rekonštrukcií a industrializácie Slovenska.

Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na mostné oddelenie Riaditeľstva železníc v Bratislave, kde pracoval do roku 1948. Tu v roku 1945 ako technický koncipista (obr. 2), [1], vypracoval ideový návrh a projekt Červeného mosta (obr. 3) v km 51,368 trate Marchegg–Szob. Z troch zvolil III. alter­natívu [2].

V rokoch 1949 až 1955 bol najskôr vedúcim konštrukčného oddelenia bratislavskej pobočky Vítkovických železiarní, neskôr riaditeľom pobočky Hutného projektu v Bratislave. Je autorom železničného mosta cez Dunaj v Bratislave (obr. 4). V roku 1955 sa stal vedúcim konštrukčného oddelenia na Výskumnom ústave zváračskom (VÚZ). Počas viac ako 13ročnej činnosti v praxi navrhol a pod jeho vedením bolo vypracovaných mnoho významných, odvážnych a originálnych projektov oceľových mostných a priemyselných konštrukcií ako napr. Červený most (obr. 3), železničný most cez Dunaj v Bratislave (obr. 4), Bánovský viadukt na trati Brezno – Tisovec, káblový žeriav pre drevársky priemysel (1956) a iné.

Na VÚZe sa zameriaval na pevnostný výskum zváraných tlakových nádob a nádrží. V tomto období vznikla jedna z jeho ďalších prác s veľkým národohospodárskym významom. Dňa 24. novembra 1955 odovzdali Dr. Ing. Tesár (vedúci), Ing. Chmel a Ing. Michálek výsledky expertízy, v dôsledku ktorej bolo možné podstatne zvýšiť prevádzkový tlak v celo­zváranej vysokotlakovej nádobe prašníka v tvare rotačne symetrického tenkostenného cyklóna (d = 11 m, h = 26 m, hrúbky plechov t = 17–32 mm). Minister, ktorý osobne požadoval, aby výpočty netrvali viac ako dva mesiace, udelil Dr. Ing. Tesárovi osobitný plat ministra za zabránenie oddialeniu zavedenia novej technológie výroby, úsporu nového prašníka v cene cca 600 000 Kčs a času potrebného na jeho výmenu a tým pomoc pri splnení vládneho termínu.

Známym sa stal aj ako tvorca prvého lepeného mosta z ľahkých zliatin, ktorý sa tešil nevšednému záujmu návštevníkov veľtrhu v Brne (obr. 5).

Na SVŠT prof. Tesár pôsobil štyridsať rokov. Externe začal prednášať v roku 1949 predmety statika zváraných konštrukcií a zvárané konštrukcie inžinierskeho staviteľstva. Bolo to na Inžinierskom zváračskom náukobehu – postgraduálnom štúdiu na Strojníckej fakulte. V rokoch 1954–1957 prednášal na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Oceľové konštrukcie a Matematickú teóriu pružnosti. Súčasne od roku 1954 prednášal Oceľové konštrukcie aj na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva.

V roku 1954 bol menovaný za zástupcu docenta a v roku 1956 za docenta. Dňa 1. októb­ra 1959 nastúpil natrvalo na Katedru kovových a drevených konštrukcií FIS SVŠT ako jej vedúci (obr. 7). Stal sa tak v poradí tretím vedúcim katedry ustanovenej v roku 1950 po prof. Ing. Dr. techn. Ferdinandovi Ledererovi, DrSc. (1950–1953), (obr. 8), a prof. Ing. Dr. techn. Alexandrovi Georgievskom (1953–1959). V rokoch 1964–1968 vykonával súčasne funkciu smerového prodekana pre študijný odbor konštrukcie a dopravné stavby. V roku 1964 obhájil doktorskú dizertačnú prácu Tuhosť spriahnutého roštového trámu v krute. V roku 1965 bol menovaný za riadneho profesora pre oceľové konštrukcie a mosty a v roku 1968 bol zvolený za člena korešpondenta SAV.

Príchod prof. Tesára na školu bol veľkým prínosom pre katedru i celú fakultu. Svojimi zanietenými prednáškami, ktoré sa vyznačovali vysokou odbornou úrovňou, zrozumiteľným výkladom a aplikáciou na praktické problémy, si získal veľkú obľubu u svojich poslucháčov. Úzku spätosť s praxou preniesol aj na mladý kolektív katedry, s ktorým vypracoval viacero projektov a expertíznych posudkov, ako sú napr. oceľová konštrukcia teplárne v Běcho­viciach (1960), visutý potrubný most cez Vltavu v Kralupoch, 1962, ktorého predpätá lanová sústava je československým patentom [3].

Podľa patentu prof. Tesára vybudovali potrubné mosty v Neratoviciach (1961) a Libo­chovanoch (obr. 6). K ďalším projektom patria zastrešenie Zimného štadióna v Bratislave (1961), oceľová konštrukcia Ľ. Fullu v Ružomberku (1966), objekty oceliarne Švermových železiarní v Podbrezovej (1967), priemyselné objekty pre VŽKG, Kovohuty Istebné (1967, 1968), Kovohuty Krompachy, NHKG Kunčice, Závody SNP v Žiari nad Hronom, 120 m vysoké oceľové konštrukcie veží horákov v Slovnafte (1974), rekonštrukcie žeriavových dráh a oceľové konštrukcie predvalkových hál vo VSŽ Košice (1974) a mnohé iné [4].

Jeho najvýznamnejším dielom je projekt mosta SNP v Bratislave (obr. 9), ktorý bol vyvrcholením projektovej činnosti prof. Tesára a jeho kolektívu [5, 6]. V štádiu projektovania tento most ašpiroval na 1. miesto na svete s ohľadom na rozpätie hlavného poľa 303 m v kategórií zavesených mostov. V roku 1972 v dobe odovzdania mosta do prevádzky bol tretím mostom na svete vo svojej kategórií. Pred ním boli iba dva mosty: v Duisburgu (rok 1970, 350 m) a v Glasgowe (rok 1971, 305 m). Celozváraná konštrukcia mosta, tvar pylóna s reštauráciou na jeho vrchole tvorí dominantu Bratislavy (vedúcim kolektívu architektov bol prof. J. ­Lacko) a vzbudzuje dodnes obdiv odborníkov i ostatnej verejnosti. Tento unikátny most možno nájsť v učebniciach mostného staviteľstva po celom svete. Pre mladých inžinierov môže byť zaujímavé vedieť, že náročné statické výpočty mosta boli v tej dobe robené pomocou mechanických kalkulačiek s ozubenými kolieskami na ručný pohon.

Charakteristickou črtou vedeckej práce prof. Tesára boli jeho inžinierske prístupy a využívanie analógií kombinované s najmodernejšími teoretickými a numerickými analýzami problému, so snahou dovedenia riešenia až k výsledkom použiteľných v praxi. Riešil problémy priečneho roznosu zaťaženia pri roštových a doskovo-roštových trámoch, vplyv ochabnutia šmykom, začiatočných imperfekcií, stabilitu izo- a ortotropných stien a rozvíjal rozšírenú ohybovo-krutovú teóriu so zameraním na stanovenie vplyvu zmeny tvaru prierezu pri otvorených a uzavretých prierezoch tenkostenných mostných sústavách, a iné problémy.

Viac ako štyridsať pôvodných vedeckých prác publikoval v domácich i renomovaných zahraničných časopisoch a zborníkoch. Najnovšie poznatky vedy a techniky v odbore oceľových konštrukcií a mostov od domácich i zahraničných autorov ako i svoje vlastné bol schopný spracovať a vydať vo forme skrípt vhodných pre poslucháčov. Dva diely učebných textov Moderné oceľové mosty I a II sú ešte aj dnes aktuálne. Pre celú technickú verejnosť je obrovskou škodou, že knihu Priečne a pozdĺžne poddajné tenkostenné sústavy, na ktorej pracoval, sa mu už nepodarilo vydať.

Významnou bola aj jeho organizačná činnosť. Bol predsedom Slovenskej rady ČSVTS pre OK, členom Československého výboru pre stavebníctvo a OK, člen redakčnej rady Stavebníckeho časopisu vydávaného SAV, členom Medzinárodného združenia pre mosty a konštrukcie IABSE, predsedom a členom prípravných výborov mnohých celoštátnych i medzinárodných konferencií. Prednášal v Braunschweigu, Budapešti, Bukurešti, Drážďanoch, Gliwiciach, Hanoveri, Helsinkách, Karlsruhe, Leningrade, Liège, Londýne, Mníchove, Moskve, Sofii, Stuttgarte, Varšave, Viedni, Weimare a inde.

Za svoju vedeckú a odbornú činnosť dostal celý rad vyznamenaní a ocenení: štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1958), zlatú čestnú plaketu SAV Aurela Stodolu, zlatú čestnú plaketu ČSAV S. Bechyně za zásluhy v technických vedách, zlatú medailu SVŠT, zlatú plaketu SAV za zásluhy o spojenie vedy s praxou, medailu mesta Bratislavy a mnoho ďalších. Bol laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda.

Ako jeho bývalý študent, diplomant a neskôr kolega na katedre si prof. Tesára pamätám ako učiteľa, ktorého sme obdivovali a mali pred ním veľký rešpekt. Pravidelne viedol krúžky študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Mnohí odborníci sú jeho bývalými diplomantmi a internými, či externými ašpirantmi. Dobre položenú otázku, ku ktorým nás na prednáške podnecoval, nazýval „otázka ako žiletka“. Osobne nás zaviedol k oceľovým konštrukciám mosta SNP a TV veže na Kamzíku, ktoré boli v tom čase vo výstavbe, a detailne nám ich vysvetlil. Skúšal nás pri tabuli pred ostatnými študentmi. Dokázal sa vehementne zastať svojich študentov pri obhajobách a štátniciach. Po ukončení štúdia sme sa celý krúžok spontánne rozhodli navštíviť ho doma, poďakovať sa mu a rozlúčiť sa s ním.

Spomienky na prof. Tesára si Katedra kovových a drevených konštrukcií (KKDK) Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave pripomenula dňa 11. februára 1999 v Smoleniciach, kde sa konala konferencia s medzinárodnou účasťou pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatich rokov. V zborníku [4], ktorého vydanie pri tejto príležitosti iniciovala KKDK pod vedením prof. Ing. Euge­na Chladného, CSc., je podrobný zoznam všetkých publikácii a realizovaných diel prof. Tesára aj s detailnou analýzou jeho odborných a vedeckých prínosov.

Prof. Tesár patrí k najvýznamnejším odborníkom silnej oceliarskej generácie (obr. 10). Vo výborných knihách [7], resp. [8] sa nachádza kapitola 15 obsahujúca krátke životopisy 243, resp. 260 najvýznamnejších svetových nežijúcich protagonistov stavebnej mechaniky a nosných konštrukcií. Zo Slovenska sa medzi nich dostali Ing. ­Augustín Mrázik, DrSc., a prof. Dr. Ing. Arpád Tesár, DrSc.

Prof. Tesár mal tri deti – Ing. Alexandra Tesára, DrSc., stavebného inžiniera; Ing. Petra Tesára, CSc., strojného inžiniera, a doc. Ing. arch. Alžbetu Sopirovú, PhD.

Hovorí sa, že smrť nie je koniec. Koniec je, keď si na nás nikto nespomenie. Prof. Tesár zostane natrvalo v pamäti všetkých, ktorí ho poznali ako výnimočného človeka.

Zdroje:
[1] Čas v obrazoch, 10. februára 1946.
[2] TESÁR, A. Ideový návrh na znovu postavenie viaduktu „Červený most". Oddelenie III Riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave, október 1945.
[3] Dr. Inž. Arpád Tesár: Visutý potrubní most. Patentový spis 114163, přihlášeno 13. X. 1960 (PV 6146 60), vydáno 15. IV. 1965.
[4] SSOK pri ZSVTS a KKDK SvF, STU: Teoretické a technologické problémy kovových konštrukcií, Medzinárodné sympózium, Bratislava, február 1999.
[5] BALÁŽ, I. 40 rokov Mosta SNP. Eurostav č. 7–8, 2012, s. 16–19.
[6] BALÁŽ, Ivan a Yvona KOLEKOVÁ. 45 years of cable-stayed SNP Bridge in Bratislava. 2nd International Conference on Structural Integrity, ICSI 2017, 4–7 September 2017, Funchal, Madeira, Portugal. ScienceDirect. Procedia Structural Integrity, Volume 5, 2017, pp. 1057–1064.
[7] KURRER, K.-E. Geschichte der Baustatik. Auf der Suche nach dem Gleichgewicht, 2. vydanie, Ernst & Sohn, A Wiley Brand, 2016.
[8] KURRER, K.-E. The History of the Theory of Structures: Searching for Equilibrium, 2. vydanie, Ernst & Sohn, A Wiley Brand, 2018.

TEXT: emeritus prof. Ing. Ivan Baláž, PhD.
GRAFICKÉ PODKLADY: archív autora