Slová a ilustrácie k rekonštruovanému areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave

Tento text je pohľadom projektanta – architekta, člena autorského kolektívu. Preberá problematiku stavby z pohľadu urbanistickej a architektonickej idey, funkcie a prevádzok, konštrukcií a jej materiality, špecifík stavby a získaných skúseností z jej sedem rokov dlhej realizácie.

Slovo o zámere stavby

V roku 2001 bol v SNG kvôli havarijnému stavu uzavretý objekt Premostenie, pár rokov na to Vodné kasárne, čo prakticky znemožňovalo plniť národnej galérií jednu z jej primárnych funkcií. Od roku 1989 bol odpor verejnosti k budovám prístavby (hlavne Premostenia) od architekta Vladimíra Dedečka z roku 1977 stále otvorenejší a nielen vox populi požadoval zbúranie. Vtedajšie vedenie galérie (zosobnené generálnou riaditeľkou Katarínou Bajcurovou) a (menšia) časť kultúrnej a architektonickej verejnosti bola proti. Vedenie SNG vypísalo anonymnú architektonickú súťaž v roku 2003, ktorej výsledok bol nerealizovateľný. Preto nasledovala druhá verejná anonymná súťaž v roku 2005, ktorú vyhral kolektív vedený architektami Martinom Kusým a Pavlom Paňákom. Stavba sa začala oveľa neskôr na začiatku roku 2016 a prvý krát sprístupnená bola v decembri 2022. Návrh okrem technických nedostatkov pôvodnej stavby z roku 1977 riešil rad ďalších problémov urbanistických a architektonických. V roku 1977 sa totiž zrealizovalo len torzo silného architektonického konceptu Vladimíra Dedečka. Ako každé torzo, aj toto celý čas generovalo nevyriešené prevádzkové, funkčné a urbánne väzby a nedostatky. Úlohou zadania bolo dať odpoveď na tieto problémy, zachovať architektonickú kvalitu historickej barokovej architektúry Vodných kasární, zachovať identitu a charakter architektúry Vladimíra Dedečka, dostavať nový objem pre depozitár výtvarných diel a z celého areálu vytvoriť prevádzkovo funkčný celok začlenený do štruktúry historického jadra mesta. Vytvoriť areál vyjadrujúci úlohu a charakter inštitúcie, ktorá ju užíva.

Slovo o urbanizme

Nazdávali sme sa, že podoba areálu SNG už nepotrebuje žiadne impozantné gesto. Skôr bolo potrebné objaviť a sceliť nejestvujúce, skryté alebo rozvrátené funkčné a priestorové vzťahy. Vo vnútri areálu navzájom, ale aj voči susediacim priestorom centra mesta. Riešili sme aj „torzá“ nevyužívaných priestorov (amfiteáter, „za kasárňami“), ktoré zostali z Dedečkovho zamýšľaného súboru a obsahovali potenciál nových súvislostí. Východiskom hľadania tohto potenciálu boli neodkryté možné vzťahy medzi mestskými priestranstvami (ohraničené plochy s oblohou), ktoré vznikli vkladaním či odoberaním stavebných objemov galérie a okolitých stavieb v nánosoch desaťročí. Striedanie vnútorných a otvorených priestorov galérie je akoby otlačkom priestorovej a funkčnej podoby hustého rastlého centra mesta.

Principiálnou potrebou areálu bolo vytvoriť dovtedy nejestvujúci vzťah na centrum starého mesta. Parter súboru galérie by mal byť súčasťou prirodzených prepojení tohto miesta – byť cieľom alebo len súčasťou peších trás. Galéria je tak otvorená pozývajúca inštitúcia. Celé prízemie je otvorené a priechodné na všetky strany pre celú verejnosť, lístková zóna začína až na poschodiach.

Slovo o architektúre a prevádzkach

Osi a ortogonalita

Historický objekt i Dedečkove stavby sú dve ortogonálne sústavy, ktoré sú navzájom posunuté o neveľký uhol. Predkladané riešenie potvrdzuje a rozvíja obe takto založené  ortogonality i „poetiku“ geometrie ich decentne posunutého vzťahu.

Riešenie vstupných priestorov potvrdzuje prirodzene jestvujúcu nástupnú os z nádvoria historického objektu a zároveň chce integrovať novovzniknuté prepojenie ku centru mesta. O tom je novozaložená os pochádzajúca z Dedečkovej ortogonálnej osnovy. Preľnutie oboch ortogonálnych sústav – barokovej i Dedečkovej – tak nachádza svoju podobu v priestorovo – funkčných súvislostiach vstupných priestorov, nádvoria, átria.

Vodné kasárne

Východiskom bol rešpekt charakteristickej svojbytnosti objektov súboru. Pri historickom objekte sú to najmä na parteri zapojené arkády do vnútorného traktu, vybrané bývalé kasárenské okná na odvrátenej obvodovej stene sú znovu odkryté – to všetko kvôli komponovanému penetrovaniu masy stavby, ktorá bola doteraz introvertná voči nádvoriu a zabednená svojim obvodom voči obklopujúcim priestorom. Želaná, ale absentujúca noblesa v parteri centrálnej osi stredného krídla je dosiahnutá čiastočným otvorením nepôvodného neklenutého železobetónového stropu.

Administratívna budova

Administratívna budova je zachovaná a rekonštruovaná s malými úpravami. Veľkoryso pochôdzny parter pod budovou i pod terajšími novými expozíciami je reinterpretáciou pôvodného Dedečkovho zámeru voľného promenovania pod jeho architektúrou. Dedečkova klasická typológia kancelárskeho podlažia je nahradená súčasnou typológiou administratívneho kombi-priestoru.

Parter

V parteri sú vytvorené nové pešie verejné prepojenia – podlubia a pasáže. Sem ústia vstupy do galérie od centra mesta i z Riečnej ulice, vstup do administratívy i vstup do Dokumentačného centra a viacúčelovej kinosály, dvojice seminárnych miestností zároveň. Málo logický apendix vtedajšej kinosály je odstránený – na tomto mieste sa primkýna nový objekt centrálneho depozitu, ktorého je sála súčasťou. Parter so svojimi pasážami otvára vzťahy s dotknutými verejnými priestormi a je pripravený otvoriť svoj vzťah so Slovenskou filharmóniou s námestím Ľudovíta Štúra.  

Átrium

Krídlo pôvodnej knižnice je len torzom pôvodného kompozično-funkčného zámeru Dedečkovej koncepcie. Jeho pozícia spolu s priestorom amfiteátra je vzácnym potenciálom pre rozšírenie výstavných priestorov. Pre Dokumentačné centrum s prevahou skladových a archívnych plôch je to príliš vzácne miesto.

Priestor amfiteátra je prestavaný na vnútorné átriu s transparentnou strechou. Tento vysoký nový halový priestor je sčasti súčasťou vstupných priestorov ale najmä viacúčelovou výstavnou halou. Táto je formou mobilnej mreže prepojiteľná so vstupnými priestormi v jeden celok pre usporiadanie veľkých podujatí.

Krídlo dnešnej knižnice je vo svojom obryse nadstavené po hranu jestvujúcich bytových domov, ku ktorým je prisadené. Je určené pre nové expozičné priestory. V takejto pozícii sú nové expozície dispozičnou súčasťou jestvujúcich výstavných okruhov historického objektu i premostenia. Zároveň ochodzami a lávkami priestorovo súvisia s ústrednou novou viacúčelovou výstavnou halou.

Premostenie

Premostenie je navrhnuté s novým metalickým opláštením. Na úrovni 3. a 4. NP – kde to konštrukcia umožňuje – je medzi hlavné oceľové väzníky a fasádu vložený „promenoir“ ponúkajúci výhľad na Dunaj. Tento je zároveň prepojujúcou samostatnou trasou pozdĺž expozície, čo je výstavnícky želateľné – umožňuje to flexibilnejšie narábanie s priestormi. Pôdorysne je možné prepojenie tejto trasy s výstavnou plochou ľubovoľne voliť pomedzi diagonály a zvislice oceľového väzníka podľa aktuálnej potreby expozície. Nové presklené zastrešenie bude plniť všetky príslušné nároky na stavebno-fyzikálne parametre takýchto priestorov. Celková forma premostenia a jej súvisiaca priestorová osnova sú bezo zmeny.

Nový depozitárny dom

Kam s ním? Na miesto dobrého prepojenia na výstavné priestory, k reštaurátorským pracoviskám a administratíve a s dobrým zásobovacím prístupom. Náročný sklad vzácneho obsahu patriaci zrejme zároveň na najmenej atraktívnu plochu pozemku SNG v centre mesta. Priebeh hranice pozemku zo severnej strany i logicky pravdepodobné figúry budúcich stavieb susediacich investorov spolu s ­vyslovenými kritériami takúto pozíciu takmer predurčujú. Jednoduchá krabica vo výške administratívnej budovy.

Depozitár sochy a ťažkých predmetov s vlastným osobitým výťahom je na parteri s priamym prepojením na nádvorie a pohodlným zásobovaním z Riečnej ulice (to už nefunguje, keďže sa zmenili majetkové pomery). Tento prístup slúži tiež na manipuláciu s hosťujúcimi výstavami.    

Dokumentačné centrum

Je osadené sčasti v administratívnej budove a využíva tak jej plošné rezervy a sčasti v parteri a 1. NP telesa nového depozitárneho domu. Má samostatný vstup a integrovanú viacúčelovú novú kinosálu, ktorá môže fungovať i samostatne. Dokumentačné centrum i osobitne kinosála sú nezávisle prístupné z administratívnej prevádzky suchou nohou.

Ostatné úpravy

Dnešný depozitár v suteréne nádvoria je rekonštruovaný pre účely novej knižnice. Priestor nádvoria bude voči rušnej ceste oddelený mrežou s otáčavými vstupnými vrátami. Prepojenia Vodných kasární do Esterházyho paláca sú podľa dispozičných možností prostredníctvom tiahleho schodiska medzi hmotami oboch objektov.

Slovo o materialite

Každý jeden objekt je samostatný špecifický problém aj po stránke jeho materiality. Barokové Vodné kasárne, kde sme reagovali na ich pôvodnú, len z časti zachovanú, materialitu omietok a štruktúr pôvodných stavebných konštrukcií stien, stropov, otvorov. Objekty architekta Vladimíra Dedečka (premostenie, administratíva a pôvodné priestory knižnice) ostali vo svojom pôvodnom metalickom plášti. V prípade Premostenia sme pred jeho niektoré vybrané plochy južnej fasády predsadili hliníkové rošty ako slnolam, respektíve na plochy podhľadov ako akustické tlmenie. Na nový objem depozitárneho domu sme znovu použili pôvodné hliníkové lišty z Dedečkových stavieb. Tieto pôvodné lamely sú aplikované v novej architektonickej štruktúre. Na veľkú časť nových plôch je použitý recyklovaný materiál z pôvodných architektúr. Ako bolo uvedené, fasáda depozitáru je zo starých lamiel, pôvodný zničený travertínový a bridlicový obklad bol pomletý do nového terazza na podlahách a schodiskách a ďalej do materiálu mlatu na nádvorí a v travertínovej záhrade. Travertínové dosky zo schodov sú použité na exteriérové lavičky, pôvodné keramické tvarovky Vladimíra Dedečka sú použité na navádzaciu stenu z historického jadra. Pôvodný podhľad v prednáškovej sále je použitý ako nový podhľad v kinosále, rovnako ako jej pôvodný drevený akustický obklad stien je na stenách seminárnych miestností a na stene v kinosále. Stoličky z prednáškovej sály sú použité v celom priestore areálu. V princípe s materiálom v interiéri pracujeme v jeho prirodzenej farebnosti a štruktúrach.

Slovo o konštrukcii

Samostatná a veľmi zložitá problematika. Zahrňuje prakticky všetky základné druhy konštrukcií. Oceľ, miestami jej náročné sanácie mostových pôvodných konštrukcií 50 metrových rozponov, jej zosilnenie a ochrana. Tehla, masívne barokové steny a klenby ich sanácia a fixácia. Betónové konštrukcie nového depozitára a átria s jeho 11,5 metrovými štíhlymi stĺpmi. Drevo, nové drevené visuté schodisko. Náročný sofistikovaný konštrukčno-realizačný problém bol nový hlavný vstup. Je to 8 metrov široký otvor v barokovej 120 centimetrov hrubej stene vysokej spolu 16 ­metrov, len založenie debnenia prekladu bola neobyčajná úloha.

Slovo o špecifikách

Táto stavba bola špecifická architektonicky ako i technicky. Architektonicky nájsť metódu prístupu k obnove – ochrane jednotlivých tak rozdielnych architektúr – pamiatok (barok a Vladimír Dedeček) tak, aby vrátane našich zásahov vznikol harmonický komplex – posúdi história … Technicky je galéria problém svetla – prirodzeného a umelého, problém stability klímy, bezpečnostný problém, požiarny. Samostatná problematika bol interiér a expozície, ktoré sme tiež mali za úlohu navrhnúť, týchto úloh sa úspešne zhostili naše kolegyne. Dotiahli architektonický koncept do mobiliáru až po piktogramy informačného systému.

Slovo o skúsenostiach z návrhu a realizácie stavby

Od návrhu sa naše už nie malé skúsenosti znovu prehĺbili, ako vždy a v každej novej stavby. Bol to v našej praxi asi najzložitejší a najkomplexnejší problém v celej šírke tvorby od konceptu až po posledný detail. Pre skúsenosť z realizácie stavby si ­pomôžem paralelou zo Sv. Augustína: ­"Biblia nás učí ako sa ide do neba, nie o tom ako je nebo postavené." Stavba je na naše ­pomery zrealizovaná nadštandardne – verejnosť zdá sa je spokojná. Teda nebo, ale tá cesta … to bolo horšie ako cesta na kalváriu. Teda skúsenosti z cesty ako sa ide do neba treba zabudnúť a vytesniť z pamäti. Treba ale tiež povedať, že sme stretli aj veľa sub-partnerov, s ktorými sa išlo do neba konštruktívne a príjemne.