Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave

Knižničný fond 2,4 mil. knižničných jednotiek sa uchováva vo viacerých historických objektoch v Bratislave a aj mimo územia hlavného mesta. Knižničné fondy UKB sú nielen kultúrnym dedičstvom, ale aj pokladnicou obrovského dokumentárneho bohatstva. Jedna zo vzácnych zbierok, tzv. Bašagičova knižnica, je na zozname svetového dokumentárneho dedičstva UNESCO - Memory of the World. Dôležité je zabezpečiť ochranu tohto a ďalších historických knižných fondov v podobe vzácnych rukopisov a tlačí.
Budovy UKB sú pamiatkovo chránenými objektmi. V ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok je objekt Kláštora klarisiek na Klariskej ul. č. 5, evidovaný pod č. 81/1, objekt Paláca Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ul. č. 1 pod č. 99/1 a objekt Paláca L. de Pauliho na Ventúrskej ul. č. 11 pod č. 46/1.
UKB získala barokové paláce uhorskej kráľovskej komory a Palác L. de Pauliho v polovici 50. rokov. Prvý bol účelovo adaptovaný na potreby knižnice v rokoch 1955-1956, druhý v rokoch 1966-1969. Schátralý stav všetkých troch budov si naliehavo vyžadoval rozsiahlu stavebnú obnovu. Zastaralé boli hlavne všetky vedenia inžinierskych sietí vrátane hlavnej kotolne. Adaptácie uskutočnené pred niekoľkými desaťročiam boli iba čiastkové a dnes už nevyhovovali všetkým potrebám a úlohám modernej knižnično-informačnej ustanovizne.

¤ Celková situácia - vizualizácia

Projekt MKKC
UKB realizovala projekt Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum - Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave (ďalej len MKKC), ktorý bol financovaný rovnakým dielom z pôžičky z Rozvojovej banky Rady Európy (RBRE) a zo štátneho rozpočtu SR.

Stavba MKKC bola rozdelená na tri čiastkové stavby:

• Stavba 1: Kláštor Klarisiek, Klariská ul. č. 3-5;
• Stavba 2: Palác uhorskej kráľovskej komory, Michalská ul. č. 1, Ventúrska ul. č. 13, Palác L. de Pauliho, Ventúrska ul. č. 11;
• Stavba 2: Podzemné sklady, Nové sklady, Lisztov pavilón a Lisztova záhrada, Ventúrska ul. č. 11.

Pred začatím prác sa v marci 2001 previedol predbežný statický prieskum vo všetkých objektoch Univerzitnej knižnice. Pre prieskum a hodnotenie jednotlivých nosných konštrukcií sa použila metodika Znaleckého štandardu pre posudzovanie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov, ktorú v roku 1993 vypracoval Technický a skúšobný ústav stavebný. Prieskum bol podľa tejto metodiky vykonaný na úrovni Technická prehliadka - I. stupeň. Súbežne s prieskumom vykonala Drevárska fakulta vo Zvolene podrobný prieskum biotického poškodenia dreva krovov všetkých objektov. Veľmi dôležitou súčasťou vstupných údajov bol podrobný inžiniersko-geologický prieskum.

Stavba 1: Kláštor Klarisiek
Kláštor Klarisiek (Klariseum) na Klariskej ulici č. 5 bol pôvodne stredoveký kláštor cisterciánskeho rádu z 13. storočia, neskôr kláštor európskej ženskej rehole klarisiek. Po jeho zrušení roku 1782 v budove sídlila Kráľovská právnická akadémia (1784-1850), katolícke gymnázium (1786-1908), neskôr budova slúžila na rôzne iné účely. Roku 1914 sa budova stala sídlom knižnice Alžbetínskej univerzity a roku 1919 sídlom dnešnej Univerzitnej knižnice.
UKB v budove Klarisea je koncipovaná ako prezenčná knižnica. Na prízemí obnovenej budovy je Kancelária Rady Európy, ako aj viacúčelová konferenčná sála, nová vrátnica, bufet a vybudovaný výťah umožňujúci debarierizáciu objektu. Na prvom poschodí je sústredený konzervačný fond slovacikálnej literatúry ochraňovaný podľa zákona o povinnom výtlačku, v chodbových priestoroch bude uložený generálny lístkový katalóg knižnice. Špecializované študijné priestory slovacikálnej literatúry umožnia aj čiastočný voľný výber, avšak bez možnosti absenčnej výpožičky archívnych výtlačkov. Na 1. poschodie sa z Lisztovho pavilónu presťahoval hudobný kabinet knižnice. Na 2. poschodí sú v klimatizovaných skladoch a v študovniach s osobitným režimom ochrany sústredené vzácne historické knižničné fondy, ktoré boli z priestorových dôvodov rozptýlené v neklimatizovaných a nedostatočne ochraňovaných skladoch. Aj prevažná časť historických knižničných fondov je voľne prístupná, pričom najcennejšie z nich sú k dispozícii v podobe digitálnych kópií z dátových serverov, vo výstavných priestoroch a trezorových vitrínach. V budove sú aj pracoviská retrospektívnej bibliografie a reštaurátorská dielňa.
Objekt ako celok neprešiel výraznejšími stavebnými úpravami, ktoré by menili jeho základné charakteristiky. Najväčšími stavebnými zásahmi do objektu je len kompletná oprava strešného plášťa, vybudovanie nového výťahu v rámci debarierizácie objektu a zasklenie prízemia. Budovu bolo potrebné sanovať, odvlhčili sa základy a suterénne priestory. Ostatné nadzemné a podzemné časti budovy zostali bez väčších stavebných zásahov a zmenili sa len v menšej miere v súvislosti s novým využitím. Prevádzky sú vybavené modernými informačnými a komunikačnými technológiami. Verejnosť vstupuje do objektu pôvodným hlavným vchodom, novú úpravu si vyžiadal priestor nádvoria. V januári 2002 sa informácie o stave nosných konštrukcií v objekte Klariská 3-5 rozšírili o výsledky doplňujúceho statického prieskumu drevených stropov, na základe sond do podlahových vrstiev nad stropmi najvyššieho podlažia (všetky ostatné stropy v objekte sú murované klenbové). Zo štyroch krídiel objektu je západné krídlo prestropené drevenými trámovými stropmi, ostatné tri krídla stropmi povalovými.

Pri sanácii drevenej konštrukcie krovu sme postupovali v zmysle záverov znaleckého posudku biotického poškodenia dreva krovov objektov:
- z konštrukcie krovu sa odstránili závažne poškodené drevené prvky (resp. časti prvkov);
- povalový priestor sa vyčistil od zvyškov infikovaného dreva;
- dôkladne sa očistili pôvodné, v objekte ponechávané prvky od prachu a rôznych nečistôt;
- vykonala sa výmena alebo oprava poškodených prvkov;
- novo zabudované drevo, ako aj drevo ponechávaných prvkov krovu sa chemicky ošetrilo.

Na záver realizácie sme vydali Osvedčenie o statickej spôsobilosti nosnej konštrukcie krovu, v ktorom sme užívateľa objektu upozornili na potrebu vykonávania periodickej kontroly drevenej nosnej konštrukcie krovu v intervale cca 3 rokov (podľa STN 73 2810).
Drevené stropy nad najvyšším podlažím boli taktiež predmetom sanácie. Stropy nad tromi krídlami boli zosilnené spriahnutím s nadbetónovanou doskou hr. 60 mm, takže podľa STN 73 1701 - Navrhovanie drevených stavebných konštrukcií vyhovujú posúdeniu podľa medzných stavov I. i II. skupiny (t.j. únosnosť i priehyb).

Stavba 2: Palác Uhorskej kráľovskej komory,
Palác Leopolda de Pauliho
Palác Uhorskej kráľovskej komory
Palác Uhorskej kráľovskej komory (uhorského snemu) na Michalskej ul. č. 1 a Ventúrskej ul. č. 13, dielo architekta G. B. Martinelliho, bol postavený v roce 1753-1756. Na začiatku 19. storočia bola budova adaptovaná pre uhorský snem. Uhorské stavy a rady tu zasadali v rokoch 1802-1848. Ako poslanci na jeho pôde vystupovali významní slovenskí kultúrni a politickí dejatelia Ľudovít Štúr a Štefan Moyzes. V tejto budove boli roku 1848 odhlasované revolučné zákony o zrušení poddanstva na území Uhorska.
V budove Paláca bývalej Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ul. č. 1 je na prízemí zriadený dispečing (velín), výstavná sieň, ako aj nový výťah. Turistická atraktívnosť objektu sa pre návštevníkov zvýši tým, že sa im umožní nahliadnuť aj do pôvodných rokovacích priestorov uhorského snemu (ktoré boli už koncom 19. storočia prestavané), kde im bude toto historické obdobie pripomínať aj zamýšľaná stála tematická výstava. Stavebné úpravy ďalších podlaží umožnili racionálnejšie usporiadanie jednotlivých prevádzok. Technologické linky spracovania dokumentov (periodík, kníh apod.) sú lokalizované v tomto objekte tak, aby na ne organicky nadväzovali priestory pre používateľov v objekte Paláca L. de Pauliho (študijné miesta s voľným výberom periodík, kníh apod.). Na 1. poschodí sú dve veľké študovne s osobitným zameraním na spoločenské a prírodné vedy. Niektoré pracoviská knižnice, napr. riaditeľstvo, útvary ekonomiky a prevádzky, je možné cez zónu voľného vstupu navštíviť bez obmedzenia.
V komplexe oboch budov sa nachádzal technologický unikát - dopravník kníh, prevedený v 60. rokoch ako jediný svojho druhu v Československu. Používal sa až do roku 2002 ako hlavná prevádzková kostra knižnice a bol sústavne udržiavaný. Keďže nebolo možné zaručiť jeho funkčnosť na celé návrhové obdobie, musel byť demontovaný a funkčne nahradený sústavou výťahov.

¤ Pohľad z Ventúrskej ulice na De Paulyho palác a Palác Uhorskej kráľovskej komory, v pozadí Michalská brána

¤ Palác Uhorskej kráľovskej komory

¤ Zachované schodište v Paláci Uhorskej královskej komory

Palác Leopolda de Pauliho
Palác Leopolda de Pauliho na Ventúrskej ul. č. 11 bol postavený v rokoch 1775-1776 podľa plánov a pod vedením F. K. Römischa na mieste neskorostredovekej kráľovskej kúrie. Je to rozsiahla trojposchodová budova s pavlačovým nádvorím s bohatými rokokovými mrežami.
Súčasťou objektu Paláca Leopolda de Pauliho je rokokový záhradný pavilón z 18. storočia, v ktorom roku 1820 koncertoval Franz Liszt. Hlavný vchod do knižnice je pre používateľov nie ako v minulosti na Ventúrskej ul. č. 13, ale v objekte Paláca L. de Pauliho na Ventúrskej ul. č. 11. Šatňa je umiestnená do suterénu. Tu je zriadená z priestorov doterajšej kotolne aj nová konferenčná miestnosť pre 120 návštevníkov s potrebným sociálnym zázemím. Priestory na prízemí budovy majú charakter voľne prístupnej zóny s kontrolným vstupným bodom. Úplne nové dispozičné riešenie vstupných, výpožičných a oddychových priestorov knižnice vzniklo architektonicky atraktívnym prestropením (presklením) barokového nádvoria paláca, z ktorého je možný bezbariérový prechod do ďalších knižničných priestorov. V priestoroch nádvoria je umiestnený centrálny dispečing knižnice (informačný, konzultantský a kontrolný pult).
Rekonštrukcia objektu Paláca L. de Pauliho je zameraná na vybudovanie knižničného a informačného ?supermaketu? s voľným výberom literatúry a s rozšíreným počtom študijných miest vybavených modernou informačnou a komunikačnou technikou.
Palác uhorskej kráľovskej komory sa vzhľadom na svoju pamiatkovú hodnotu a zachovalosť historických detailov a konštrukcií (drevené stropy a unikátny krov) upravuje len v miere nevyhnutnej podobe pre jeho optimálne fungovanie v rámci nových prevádzkových súvislostí (sanácia fyzického stavu, opravy, výmena rozvodov inžinierskych sietí a nové vedenia slaboprúdov).
Stavebné zásahy do de Pauliho paláca sú závažnejšie už aj preto, lebo bol pri predchádzajúcej rekonštrukcii podstatnejšie prestavaný (vybúrané hlavné barokové schodište, všetky stropy, celé jedno krídlo a podkrovie sú novostavbou zo železobetónu).
Z hľadiska bezpečnostných predpisov bolo nutné premiestniť plynovú kotolňu so strojovňou vzduchotechniky zo suterénu do podkrovia na 4. NP paláca L. de Pauliho. Do bývalého priestoru strojovne dopravníka kníh sa umiestnila strojovňa VZT. Veľké požiarne zaťaženie objektu si vyžiadalo vybudovanie nového únikového schodiska a zrušenie skladu kníh na 4. NP na Ventúrskej č. 11. Ponechanie skladov v priestoroch paláca neumožnilo uplatniť moderné technológie likvidovania požiarov (ktoré sa uplatňujú v podzemných skladoch).
Na prízemí a na 1. poschodí sa predpokladajú občerstvovacie a reštauračné priestory, čím sa zvýši sociálny ?komfort? návštevníkov aj v čase predľženej prevádzky knižnice.
Prestropilo (presklilo) sa barokové nádvorie v objekte de Pauliho paláca, kde sa pre verejnosť vytvorí ťažiskový vstupný priestor do knižnice. Vykonala sa sanácia budovy (hydroizolačné práce v 1. PP, odvlhčenie skladov, oprava statických porúch, výmena strešného plášťa, nové nátery, maľovanie, podlahy. Rekonštruovali sa vnútorné rozvody inžinierskych sietí (vodovod, kanalizácia, silnoprúd, slaboprúd, vykurovanie), ako aj nové technické zariadenia (kotolňa, výťahy, počítačová sieť, požiarna a bezpečnostná signalizácia, elektronické, zabezpečenie kníh, vzduchotechnika).
Z konštukčného hľadiska ako podklad pre vypracovanie projektovej dokumentácie slúžil znalecký posudok biotického poškodenia krovu, na základe ktorého bol krov sanovaný obdobným spôsobom ako v objekte susedných ?Klarisiek?. Okrem toho sme mali pre vypracovanie projektu statiky k dispozícii výsledky dvoch stupňov prieskumov: technickej obhliadky a sondážneho prieskumu do drevených stropov.
Nosnou časťou projektu statiky bolo statické zabezpečenie vstavby komunikačného výťahu, galérie v študovni a zastrešenia nádvoria svetlíkom. Projekt okrem toho riešil podchytenie nových otvorov, ktoré boli navrhnuté v súvislosti s uvoľnením dispozície, ktorá mala zabezpečiť voľnejší pohyb medzi jednotlivými študovňami.
Nosná konštrukcia prekrytia nádvoria je tvorená primárnymi rámami z oceľových profilov I 100, na ktoré sú priečne uložené jäklové profily. Na ne sú prichytená ľahká priesvitná krytina Lexan. Oceľové rámy sú prikotvené do jestvujúcich murovaných stien pomocou tmelených kotiev HILTI. Všetky oceľové prvky sú povrchovo upravené pozinkovaním. V mieste pôvodných študovní sa realizovala vstavba galérii, na ktorých sú umiestnené regály s knihami.
Nosnú konštrukciu galérie tvorí oceľový rošt s primárnymi nosníkmi I 220 a priečne uloženými sekundárnymi nosníkmi I 140. Primárne nosníky sú na jednej strane kotvené do jestvujúcej steny a na druhej sú nosníky podoprené oceľovými rúrami Ø 194/8. Oceľová rúra je v úrovni stropu kotvená na roznášací profil HEB100. Tento bol zaliaty do lokálnej nadbetonávky klenby. Pôvodná konštrukcia klenby bola s nadbetonávkou spriahnutá pomocou oceľových trnov Ø R12. Nad oceľovým roštom bola vyhotovená betónová doska hr. 70 mm.
V časti nad 4. NP sa vyskytovali stropy s nadmerným priehybom, pozorovateľným voľným okom. Na základe výsledkov sondážneho prieskumu a následného statického posúdenia sme konštatovali, že stropy vyhovujú posúdeniu podľa medzných stavov I. skupiny (na únosnosť), ale nevyhoveli posúdeniu podľa medzných stavov II. skupiny (na priehyb).

¤ Večerné nasvetlenie prestrešeného nádvoria v de Pauliho paláci s vloženým recepčným objektom

¤ Konštrukcia prestrešenia nádvoria v de Pauliho paláci

¤ Vložený recepčný objekt v prestrešenom nádvorí

¤ Sedenie vo vloženom recepčnom objekte

Stavba 3: Podzemné sklady, Nové sklady, Rekonštrukcia Lisztovho pavilónu, Úprava Lisztovej záhrady
Vzhľadom na neustály rast knižničného fondu a súčasné uvoľnenie kvalitných uličných priestorov barokových palácov od skladu kníh sa knižné sklady umiestnili do podzemia v tzv. Lisztovej záhrade rozšírením existujúcich suterénnych priestorov o novostavbu podzemných skladov. Situovanie skladov do podzemia je analogické s historickými objektmi národných knižníc v mestských centrách v zahraničí. Nové podzemné skladové priestory sú napojené na existujúci objekt Nových skladov a na modifikovaný systém dopravy kníh. Vybudovanie podzemných skladov si vyžiadalo aj pamiatkovými orgánmi požadovanú novú koncepciu a rekonštrukciu Lisztovej záhrady, ktorej sa prinavrátil náznak pôvodného barokového charakteru. Záhrada sa spolu s Lisztovým pavilónom bude využívať najmä na rôzne kultúrne aktivity (napr. koncerty, výstavy, letná čitáreň apod.). Súčasne sa z kapacitných dôvodov muselo pristúpiť k asanácii pôvodných Nových skladov zo 60. rokov 20. storočia, ktoré únosnosťou nevyhovovali novým skladovým technológiám (kompaktné regále). Boli nahradené novostavbou v pôvodnej hmote s racionálnejším vnútorným usporiadaním.
Podzemné sklady bolo nutné požiarne chrániť, klimatizovať a napojiť na systém dopravníkov fungujúci v Nových skladoch. V podzemí sa vybudovali skladové priestory s minimálnymi výškami, ktoré budú postupne zariadené kompaktnými knižnými regálmi. Po realizácii tohoto objektu sa do Nových skladov a Podzemných skladov premiestnil knižničný fond z likvidovaných doterajších skladových priestorov. Podzemné sklady a Nové sklady sú po skončení rekonštrukcie hlavnými skladovými priestormi knižnice. Zároveň sa v týchto priestoroch, a to v závislosti od rozsahu doplňovania knižných fondov, vytvorí rezerva potrebná na skladovanie nových prírastkov v budúcnosti.
Zo statického hľadiska výstavbe nového objektu skladov predchádzalo statické posúdenie nosných konštrukcií tzv. Nových skladov. Pôvodný návrh pre sklad kníh uvažoval s rekonštrukciou Nových skladov (vystavaných v 60. rokoch) a výstavbou nových podzemných skladov v centre Lisztovej záhrady. Nakoľko v rámci archeologických prác v mieste pôvodne navrhovaných objektov boli zistené významné archeologické nálezy, riešenie muselo byť zmenené. Upustilo sa od realizácie podzemných skladov v centre Lisztovej záhrady. Tento zámer nahradili dva nové objekty - dvojpodlažná podzemná stavba situovaná pozdľž objektu Stavby 2 - Ventúrska 11 a novostavba s dvoma podzemnými podlažiami a štyrmi nadzemnými podlažiami, umiestnená na mieste bývalých Nových skladov. Nároky na nové úžitkové zaťaženie objektu niekoľkonásobne prevyšovali hodnotu, na ktorú boli nosné konštrukcie pri výstavbe nadimenzované (pôvodné variabilné zaťaženie 7,0 kN/m2), investorom požadované variabilné zaťaženie 16,0 kN/m2. Preto sa po technickom a ekonomickom vyhodnotení možnej sanácie pôvodných skladov pristúpilo k návrhu odstránenia pôvodných nosných konštrukcií a ich nahradenie novými, schopnými zabezpečovať dostatočnú mechanickú odolnosť a stabilitu objektu.
V rámci dočasného výkopu predstihového archeologického prieskumu bola zhotovená pažiaca konštrukcia kotvenou mikropilótovou stenou. Zabezpečenie základov susedných objektov (mikropilótami) bolo predmetom samostatnej zložky projektovej dokumentácie, ktorú vypracovali projektanti z VÚIS-ZAKLADANIE STAVIEB, s.r.o. Pred začatím výkopových prác a počas celej doby výstavby sme v projekte požadovali zabezpečiť monitoring okolitých stavieb vykonávaním merania výškových deformácií metódou veľmi presnej nivelácie, čo však nebolo prevedené. Vykonal sa však podrobný pasport stavu susedných objektov, takže prípadné reklamácie susedov boli minimalizované. Nakoľko základové pomery sú v tejto oblasti veľmi zložité, bolo potrebné uvažovať s vytvorením zhutneného štrkového vankúša minimálnej hrúbky 300 mm. Vzhľadom na najhoršiu, t.j. III. geotechnickú kategóriu v zmysle STN 73 1001 - základová pôda pod plošnými základmi, spodnú stavbu tvorí uzavretá ?základová krabica? - steny votknuté do základovej dosky. Obvodové steny tejto ?krabice? sú monolitické hr. 250 mm. Nadzemný objekt je založený na základovej doske hr. 600 mm, ktorej hrúbka je v mieste stredových stľpov zväčšená na hr. 900 mm. Podzemný objekt je založený na základovej doske hr. 400 mm.
Obidva objekty skladov sú konštrukčne riešené ako dvojtrakt. Zvislý nosný systém je tvorený obvodovými železobetónovými monolitickými stenami hrúbky 250 mm a vnútornými monolitickými stľpmi. Vodorovné nosné prvky sú v skladových priestoroch navrhnuté ako monolitický železobetónový trámový strop, v komunikačných priestoroch železobetónová monolitická doska. Komunikačné prepojenie medzi jednotlivými podlažiami objektu je zabezpečené dvojramenným železobetónovým schodiskom, ktoré je uložené do železobetónových stien. Záverom možno konštatovať, že prevedené zásahy boli vlastne ?rekonštrukciou rekonštrukcie?, prevedenej v polovici 20. storočia, pretože sa týkali presne totožného rozsahu objektov. Kým prvá bola realizovaná postupne asi 15 rokov, súčasná trvala asi 4 roky. Veríme, že realizovaná obnova prispela významnou mierou k súčasnému oživeniu jej činnosti.

¤ 3. stavba - rez A-A Novými skladmi a Lisztovou záhradou

¤ Riešenie 3. stavby - Lisztova záhrada a pavilón, Nové sklady: 1 - Gaštan; 2 - Palác Leopolda de Pauliho, Ventúrska 11; 3 - Lisztova záhrada; 4 - Lisztov pavilón; 5 - Pawlovnia; 6 - prekladisko

Základné údaje o stavbe
Názov stavby: Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum - Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave
Miesto stavby: Michalská 1, Ventúrska 11, 13, Klariská 3, 5, Bratislava
Investor: Univerzitná knižnica Bratislava,
Zastúpený: PhDr. T. Trgiňa, generálny riaditeľ
Technický dozor: Ing. I. Hamar
Projektant: AA ateliér architektúry doc. akad. arch. Ing. arch. J. Bahna
Autori: doc. akad. arch. Ing. arch. J. Bahna Ing. arch. V. Šimkovič, Ph.D.
Statika: Ing. V. Kohút
VZT: doc. Ing. M. Székyová, Ph.D.
Projekt: 2001-2003
Realizácia: 2002-2006
Dodávateľ: HORNEX a.s.
Hlavný stavbyvedúci: Ing. R. Kubala
Počet uchovávaných kníh: asi 2,3 mil.
Počet čitateľských miest: 570
Úžitková plocha: 21 000 m2
Obostavaný priestor: 110 000 m3
Náklady: asi 530 mil. Sk (bez interiéru a vybavenia)