Kostol Božieho milosrdenstva v Košiciach: stavba s inými priestorovými a časovými koordinátami

Ešte v roku 1994 prebehla súťaž na urbanisticko-architektonické riešenie farského kostola a fary na zanedbanom území v strede sídliska. V blízkosti sa nachádza rušná štvorprúdová cesta, ktorá pretína územie v smere sever – juh.

Víťazný návrh zaujal porotu predovšetkým urbanistickým konceptom, kde súbor objektov – loď kostola, sakrálna veža, profánna veža, budova fary a pešia lávka – je organizovaný okolo oválneho námestia, mandorly tak, že fasády budov determinujú pomyselnú stenu námestia. Tento vzhľadom na úroveň rušnej komunikácie vyvýšený a polootvorený priestor sa čiastočne chápe ako verejný (križovatka peších trás) a čiastočne ako poloverejný, so sakrálnou atmosférou, kde sa cirkev otvára laickej verejnosti. Rušná komunikácia symbolizuje hlučný tok – rieku, preklenutú lávkou (zatiaľ nerealizovanú), na jej brehu kotví loď pripravená vyplávať, aby naplnila očakávania veriacich. Hlavné vstupy do objektov sú zo strany námestia nezaťaženého dopravou.

Realizácia

Realizácia z finančných dôvodov nebola kontinuálna. Po vyhotovení murovaných a ŽB konštrukcií nasledovala deväťročná prestávka. Priestorovo zložité konštrukcie osadené do svažitého terénu robili nemalé starosti menej skúsenému dodávateľovi tejto etapy a zároveň aj nám. V geometrii hlavnej lode aj veže nastali chyby, ktoré sa dali neskôr len čiastočne eliminovať drevenou nadstavbou a opláštením. Na základe podrobného zamerania celej stavby firma realizujúca drevené konštrukcie urobila revíziu pôvodnej geometrie drevenej nadstavby. Najdôležitejšie bolo dosiahnuť plynulý prechod medzi murovanou a drevenou časťou. Vďaka vysokej profesionalite realizátora sa podarilo dosiahnuť prijateľný výsledok.

Loď kostola

Montáž lode postupovala po jednotlivých väzbách. Každá väzba bola po dôkladnom premeraní skompletizovaná na zemi vo vodorovnej polohe a montážne stužená. Následne bola osadená na vopred pripravené oceľové pätky na drevených pätkových trámoch (PT) prepájajúcich ŽB piliere vo výške +4,0 m. Takto sa postupovalo od hrota kostola až po vstupný portál. Medzi jednotlivé priečne väzby boli vkladané pozdĺžne konštrukčné prvky a prvky montážneho stuženia. Atikové obvodové stužidlo horného listu z lepeného dreva (L1) sa montovalo z 3 + 3 kusov. Dve symetrické strany boli prepojené oceľovými tiahlami v tvare x skrytými v strešnom plášti.

V pôvodnom projekte sa uvažovalo pri vnútorných stĺpoch s použitím kmeňov stromov pre dosiahnutie ešte naturálnejšieho pôsobenia interiéru. Dodávateľ však trval na použití priemyselne vyrábaných drevených prvkov. Kompromis vznikol použitím štyroch rezných rovín každej hrany obdĺžnikového lepeného prierezu (S2), čím sa opticky stĺpy zaoblili. Pre relatívne veľkú výšku väzieb (5,2–13,4 m) medzi vonkajšie rebrá boli vložené stužujúce vodorovné hranoly (P7) vo dvoch výškových úrovniach, ktoré spolu s celoplošným debnením zabezpečujú tuhosť v rovine obvodového plášťa.

Kostolná veža

Montáž primárnej drevenej časti od +9,0 m do +33,15 m s obvodovými drevenými väzníkmi kotvenými k betónovému jadru bola relatívne jednoduchá. Náročné bolo však zhotovenie debnenia pod oplechovanie pre vyrovnanie rôznych nepresností z prvej etapy výstavby a takisto horné ukončenie veže.

Obalová konštrukcia lode je riešená ako jednoplášťová sendvičová konštrukcia zateplená minerálnou vlnou (150 mm) s prevetrávanou vrstvou pod krytinou.

Krytina

Namiesto pôvodne uvažovaného medeného plechu sa rozhodlo pre drážkovaný prepatinovaný TiZn plech s hrúbkou 0,8 mm. Pre fasádu boli použité pásy s rozvinutou šírkou 670 mm, ktoré sa podľa potreby aj upravovali do atypických
tvarov.

Presklené konštrukcie

Bol použitý hliníkový systém Aliplast s izolačným dvojsklom, horný nadsvetlík bol zasklený fasádnym systémom. Vstupné dvere sú atypické zateplené drevené.

Skúsenosti

Stavba žije svojim životom už desať rokov. V dôsledku ďalšej patinácie na plechovom plášti sa vonkajší vzhľad ešte vylepšil, hmota pôsobí ešte kompaktnejšie. Dorobil sa povrch námestia, stromy sa rozkošateli. Žiaľ sa zatiaľ nerealizovala pešia lávka ani pendant kostolnej veže –profánna veža. Prevádzkové skúsenosti ukazujú, že veľká výška lode s vetracím oknom v hrote kostola spomaľuje prehrievanie priestoru v letnom období, na druhej strane tri dverné otvory na vstupnej fasáde bez zádveria nemajú dostatočnú tesnosť. Zásahy do interiéru v poslednom období, hlavne „ výtvarné dotvorenie“ čelnej steny za oltárom, oslabujú pôvodný zámer architektov jednotne a skromne pôsobiaceho priestoru.