arrows Památkově chráněné stavby arrowsStonehenge bola stavba so strechou. Bol to chrám?
grafické podklady archiv autora
text doc. Ing. František Hájek, PhD.
číslo: 09/15
Stonehenge bola stavba so strechou. Bol to chrám?

· Obr. 1. Kamenný monument v pohľade približne zo severovýchodu (zdroj: Allphoto.cz)
Stonehenge je najznámejšia, najskúmanejšia a súčasne najzáhadnejšia prehistorická europská megalitická pamätihodnosť. Napriek pokračujúcemu prieskumu a bezpočetnému odbornému a populárnemu spracovaniu nie je stále zrejmé, aký bol jej účel. Obdobne, avšak ešte výraznejšie, je to v prípade jej centrálneho kamenného monumentu.
odeslat odeslat    tisk tisk

Tradične sa jeho možný účel odvíja od predpokladu, že išlo o voľne stojace zoskupenie gigantických kamenných blokov. Hlavne sa predpokladá, že bol obradným centrom. Tiež sa uvádza, že mohol byť astronomickou stavbou, nakoľko jeho os prebieha medzi bodmi východu slnka pri letnom slnovrate a jeho západom pri zimnom slnovrate, respektíve má určitý súvis s pohybom mesiaca. Zmieňuje sa i účel pohrebný. Úplne výnimočne sa ale objavujú i úvahy, že mohlo ísť o prestrešenú stavbu. Až na ojedinelý názor z roku 1937 [1] ide o novšie príspevky prevažne publikované na internete, napr. [2], [3], respektíve ojedinelo v knihe [4].

Už v najstarších záznamoch sa o kamennom monumente uvádza, že je to ruina. Súčasný stav vyplýva z obr. 1. Pôdorys jeho prvkov so zavedeným číselným označením je na obr. 2 [5]. Ďalej sa v kriedovom podloží zistili viaceré skupiny umelo vytvorených dier, respektíve jám poukazujúcich na predchádzajúce polohy ďalších drevených alebo kamenných prvkov z jednotlivých vývojových fáz monumentu. Nachádzajú sa nielen v jeho vnútornej časti, ale i ako koncentrické diery Y, Z po jeho obvode. V preskúmanej časti areálu sa ďalej identifikovali dve prístupové cesty, z ktorých hlavná, tzv. avenue, o šírke cca 12 m
ústila do monumentu v jeho osi zo severovýchodnej strany.

Obr. 2. Pôdorys dochovaných prvkov [5] – Sarcen Circle 1–30 a 101–130, Bluestone Circle 31–49, Sarsen Horseshoe 51–60 a 152–160, Bluestone Horseshoe 61–72, Oltárny kameň 80

V súčasnosti sa odborníci viac menej zhodujú v názore (napr. [5], [6]), že kamenný monument výsledne pozostával z dvoch zoskupení v tvare koncentrických kruhov (Sarsen Circle a Bluestone Circle) a dvoch v tvare podkov (Sarsen Horseshoe a Bluestone Horseshoe). Okrem nich sa pravdepodobne v osi monumentu blízko jeho stredu nachádzal ďalší prvok. Predpokladá sa, že mal obradný charakter, takže dostal pomenovanie Oltárny kameň.

Prvkami dvoch najvýraznejších zoskupení kameňov – vonkajšieho Sarsen Circle a vnútorného Sarsen Horseshoe – boli mohutné piliere a preklady (obr. 3). Sú z druhu pieskovca nazývaného sarsen. Pre ich výšku, tvar, hmotnosť (niekoľko desiatok až cca 50 t) ako i vzájomné prepojenie sú neprehliadnuteľné. Ďalšie dve – Bluestone Circle a Bluestone Horseshoe – pozostávali z výrazne menších kameňov výšky do 2,5 m a hmotnosti najviac cca 4 t. Ide o pilieriky rôzneho tvaru, dva z nich majú tvar pôvodných prekladov (kamene č. 36 a 1501).

Čiastočne obdobný je i Oltárny kameň. Bol však vyšší a pravidelnejšieho tvaru ako pilieriky Bluestone Circle a Bluestone Horseshoe. Pôvodne bol pravdepodobne vztýčený, v súčasnosti je zvalený a zlomený. Je však z iného druhu pieskovca, ktorý sa v areáli nevyskytuje.

Napriek súčasnému stavu kamenného monumentu stále vidno, že Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe sú úplne iného charakteru ako Bluestone Circle a Bluestone Horseshoe, respektíve Oltárny kameň. Kým tvar, hmotnosť ako i vzájomné prepojenie kameňov prvých dvoch zoskupení poukazujú na možnú funkciu nosnej konštrukcie, pilieriky druhých dvoch zoskupení až na dve výnimky takýmito vlastnosťami nedisponujú. Svojim vzhľadom, tvarom, respektíve polohou k obom hmotnejším skupinám pôsobia viac ako prvky výzdobné, respektíve v prípade Bluestone Circle i ako prvky rozdeľujúce priestor medzi Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe. Nemožno ale vylúčiť ani ich inú, zatiaľ neznámu funkciu. Taktiež obdobia, kedy boli postavené, sú rozdielne – obe druhé zoskupenia sa osadili dodatočne s odstupom niekoľko storočí.

Pre stavby viac menej platí, že ich nosná konštrukcia ako i dispozičné riešenie v mnohom napovedajú na ich funkciu. Ak sa má zistiť, aká mohla byť pôvodná podoba kamenného monumentu ako celku, je vhodné, aby sa Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe posúdili i z hľadiska oboch uvedených vlastností. Príslušná analýza môže byť dokonca kľúčom pre prípadnú konštrukčnú rekonštrukciu stavby a tým i určenia jej možného účelu.

Obr. 3. Idealizovaný model Sarcen Circle, Sarsen Horseshoe s prievlakmi a Oltárneho kameňa, pohľad z východu

Tvar a dispozičné riešenie Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe
I keď Sarcen Circle a Sarcen Horseshoe pozostávali z pilierov a prekladov, vzájomne sa výrazne odlišovali. O Sarcen Circle panuje pomerne dobrá zhoda, že ho pôvodne tvorilo tridsať pilierov a tridsať prekladov viac menej pravidelne rozmiestnených v tvare kruhu s vnútorným priemerom2 necelých 30 m (obr. 3). Medzery medzi piliermi zodpovedali pritom približne ich polovičnej šírke. Tie, ktoré sa dochovali, nie sú ale v priečnom reze rovnaké. Dokonca stále vidno určitú závislosť po obvode Sarcen Circle. Najrozmernejšie sú piliere 28 až 30 a 1 až 3 zo strany hlavného vstupu. Ich hrúbka sa blíži hrúbke nižších pilierov Sarcen Horseshoe, ktoré sú najhmotnejšie v celom kamennom monumente. Obdobný je tiež pilier 16, ktorý ako jediný zostal vztýčený na náprotivnej strane. Zvyšné piliere sú evidentne štíhlejšie.

Preklady vytvárali kruhový prstenec. Jeho horný povrch sa nachádzal v priemernej výške cca 4,9 m nad úrovňou terénu. Tým mal Sarcen Circle tvar nízkeho členeného valca s 30 otvormi. Pri výške o niečo viac ako 4 m boli v úrovni terénu široké cca 1 m a smerom dohora sa rozširovali. Povrchy tak pilierov ako prekladov boli pritom opracované nahrubo.

Zoskupenie Sarsen Horseshoe bolo úplne iné. Pozostávalo z piatich samostatne stojacich trilithonov, tj. dvojice pilierov s prekladom. Boli rozmiestnené v tvare podkovy výškovo i pôdorysne symetrickej k osi monumentu a „otvorenej“ zo strany hlavnej prístupovej cesty.

Rozdielne od Sarcen Circle preklady trilithonov prekrývali oba piliere v celej ich šírke. Ďalším rozdielom bolo opracovanie ich vnútorných plôch – boli hladké a v prípade všetkých nižších pilierov i skoro zvislé. Tieto vlastnosti pravdepodobne poukazujú na väčší význam vnútorného priestoru ohraničeného trilithonami.

Aj rozmiestnenie trilithonov a vzájomná poloha pilierov v rámci každého z trilithonov bola voči pilierom Sarcen Circle iná. Vzdialenosti medzi jednotlivými trilithonmi boli široké cca 3 m, čo je približne trikrát viac ako v prípade pilierov Sarcen Circle. Zo strany hlavného vstupu bola vzdialenosť medzi piliermi ešte výrazne väčšia – mala viac ako 13 m. Na druhej strane medzery medzi dvojicami pilierov každého z trilithonov boli výrazne menšie – v úrovni terénu to bolo iba niekoľko málo desiatok cm. Pri hornom okraji štyroch nižších trilithonov sa síce taktiež rozširovali (na šírku cca 1 m), stále ale boli menšie ako pri pilieroch Sarcen Circle.

Obr. 4. Detail čapov na hornom povrchu piliera Sarcen Circle (zdroj: Allphoto.cz)

Ďalším výrazným rozdielom bola rôzna výška trilithonov. Najvyšší, tzv. Veľký trilithon sa nachádzal vo vrchole podkovy. Pri uvážení výšky jeho stojaceho piliera 56 a spadnutého prekladu sa horná plocha prekladu nachádzala v úrovni cca 7,5 m nad terénom, tj. o cca 2,6 m vyššie, ako bola horná plocha prekladov Sarcen Circle. Susedné štyri trilithony boli nižšie, ich preklady boli ale v miernom pozdĺžnom spáde. Priemerne tým boli vyššie o cca 1,2 m ako Sarcen Circle.

Piliere a preklady štyroch nižších trilithonov boli v priečnom reze v porovnaní so Sarcen Circle rozmernejšie a tým i hmotnejšie. Priečny rez prekladov mal navyše tvar lichobežníka so širšou hornou plochou ako spodnou. Najmarkantnejšie to stále vidno na preklade 154.

Tvar Veľkého trilithonu bol úplne atypický. Okrem toho, že jeho oba piliere boli najvyššie a najštíhlejšie, boli i výrazne nesymetrické – rozšírené smerom do vnútra monumentu, tj. naopak ako zvyšné piliere trilithonov. Jednoznačne to vidno u stávajúceho piliera 56, ktorého vonkajšia plocha je zvislá a vnútorná, tj. smerom do vnútra monumentu vypuklá. Pilier bol teda rozšírený jednostranne, pričom hrúbka jeho päty bola cca dvojnásobná voči jeho hlave. Druhý pilier 55 je zvalený a rozlomený a čiastočne zaborený do terénu. Rovinné plochy jeho pôvodne vonkajšej strany a vzájomná poloha oboch zlomených častí ale poukazujú na skutočnosť, že i tento druhý pilier mal pravdepodobne obdobný tvar ako stojaci pilier 56. Taktiež preklad Veľkého trilithonu bol výrazne štíhlejší v porovnaní s prekladmi nižších trilithonov.

Pri zidealizovanej predstave trilithony Sarsen Horseshoe rozdeľovali priestor ohraničený Sarcen Circle na dve časti – na vnútornú a obvodovú. Prvá svojim jednostranne otvoreným tvarom je obdobná vnútornej lodi sakrálnych stavieb, druhá zasa ich koridoru obvodovej lode, avšak v danom prípade kruhového tvaru. Tým, že vnútorné zoskupenie nemalo tvar kruhu, ale podkovy, a ako celok bolo posunuté juhozápadne, nebola šírka obvodovej lode rovnaká. V mieste Veľkého trilithonu bola jej svetlosť najmenšia – cca 6 m.

Naopak z druhej strany, tj. zo strany hlavného vstupu, vznikol väčší priestor – jeho hĺbka voči obrysu krajných trilithonov dosahovala skoro 9 m. Napriek rozdielnemu pôdorysnému usporiadaniu oboch zoskupení sa najširšia časť Sarcen Horseshoe nachádzala v stredovej časti Sarcen Circle. Šírka obvodovej lode v centrálnej časti monumentu tým bola približne rovnaká, pričom nepresiahla 7 m. Približne to zodpovedá polovici najväčšej svetlosti zoskupenia Sarcen Horseshoe. Takéto usporiadanie je výhodné nielen dispozične ale i z hľadiska prípadnej zaťažovacej plochy obvodových pilierov.

Obr. 5. Idealizovaný model strešnej konštrukcie so spádovým roštom, pohľad zo severovýchodu

Kým Sarcen Circle ohraničoval fyzicky a i opticky kamenný monument po jeho obvode, vo vnútri boli obe lode pomerne dobre funkčne prepojené. V mieste hlavného vstupu priamo, mimo neho hlavne širokými medzerami medzi jednotlivými trilithonmi. Z úrovne povrchov prekladov oboch zoskupení pritom vyplýva, že myslená obálka povrchu prekladov by vytvárala plochu s vyššou vnútornou časťou, takže by bola prirodzene vyspádovaná k obvodu monumentu. V mieste Veľkého trilithonu by bola ešte lokálne zvýšená.

Nosné vlastnosti Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe
V pôvodnom tvare, respektíve ako stojace prvky, sa zachovala iba ich necelá polovica. Napriek tomu obe zoskupenia stále vykazujú významné nosné vlastnosti. To je ešte zvýraznené skutočnosťou, že i pri chýbajúcich prvkoch sa podrobným archeologickým prieskumom podarilo získať predstavu aj o pôvodnom vyhotovení oboch zoskupení.

Všetky piliere ako i preklady sú z sľudového pieskovca. Má nielen väčšiu trvanlivosť, ale i tvrdosť a únosnosť, akú má bežný pieskovec používaný neskoršie hromadne pre stavebné účely napr. v gotických kostoloch. Tieto výhody si ale vyžadovali zvýšenú prácnosť pri opracovaní kameňov. V období primitívnych nástrojov to nebolo určite zanedbateľné, takže možno predpokladať, že uvedené vlastnosti boli najpravdepodobnejšie zvolené z dôvodu čo najlepších mechanických vlastností.

Pre všetky piliere všeobecne platí, že sa dohora mierne zužujú. Tým sa ich ťažisko nachádza v spodnej polovici, čo bolo výhodné nielen pri ich osádzaní do základových jám a následnom vztyčovaní, ale i z hľadiska ich stability. O ich únosnosti pri zvislom namáhaní ale rozhodovala ich najužšia časť pri hornom povrchu.

Všetky preklady nie sú uložené voľne, ale prostredníctvom čapového spoja (na pilieroch Sarcen Horceshoe po jednom, na pilieroch Sarcen Circle po dvoch (obr. 4).

 Obr. 6. Idealizovaný model strešnej konštrukcie s laťovaním v juhovýchodnej polovici – alternatíva so spádovým roštom

V čelách prekladov Sarcen Circle bol okrem toho vytvorený zvislý drážkový čapový spoj. Možno si preto položiť otázku, prečo boli takéto spoje potrebné. V dobe výstavby muselo byť totiž ich zhotovenie existujúcimi jednoduchými nástrojmi nielen veľmi prácne, ale aj výrobne komplikované. Je preto možné, že tieto sofistikované detaily môžu byť jedným z kľúčov k odhaleniu pôvodného vyhotovenia centrálnej stavby.

V dôsledku čapového spoja mohli preklady pôsobiť nielen ako nosníky, ale i ako tiahla. Tým mohli zaistiť i spolupôsobenie pilierov pri ich dosadaní. Pri rozdielnom tvare päty pilierov bolo totiž veľmi pravdepodobné, že bez takéhoto spoja mohli piliere osadené do základových jám v kriedovom podloží rozdielne dosadať a tým sa i rôzne vykloniť. Spojením pilierov tiahlom sa mohol tento efekt výrazne zmierniť. Je preto pravdepodobné, že jedným z dôvodov ich vytvorenia bolo práve takéto spolupôsobenie.

Prepojením pilierov s prekladmi jednotlivé trilithony pôsobili ako skupinová podpera. Každý z nich bol pritom samostatnou nosnou konštrukciou. Ich stabilita sa zaisťovala hlavne gravitačným účinkom.

V prípade Sarcen Circle vznikla úplne iná konštrukcia. Prepojením pilierov s prekladmi sa vytvorilo obvodové tiahlo, ktoré bolo schopné prenosu obvodovej ťahovej sily [7]. Sarcen Circle tým získal charakter priestorovej konštrukcie schopnej prenosu všeobecného zaťaženia pôsobiaceho na jeho preklady.

Z hľadiska možného prenosu zvislého zaťaženia bola štvorica nižších trilithonov najúnosnejšími konštrukciami monumentu. Súviselo to jednak s najväčšími rozmermi priečnych rezov pilierov a prekladov, ale i malou svetlosťou pilierov pri ich hornom povrchu, ktorá bola približne rovná výške prekladov. Navyše horná plocha prekladov bola širšia ako spodná.

Z menších rozmerov priečneho rezu pilierov Veľkého trilithonu vyplýva, že jeho únosnosť na účinky zvislého zaťaženia bola podstatne menšia, akú mali nižšie trilithony. Na druhej strane excentricita širšej päty pilierov voči ich hlavám poukazuje na skutočnosť, že na neho mohlo pôsobiť i vodorovné zaťaženie, a to v smere z obvodu monumentu do jeho vnútra.

Obr. 7. Model prestrešeného kamenného monumentu so zelenou strechou (pohľad z juhovýchodu)

Aj Sarsen Circle mal charakter nosnej konštrukcie. Jej vlastnosti po obvode boli ale rozdielne. Najúnosnejšie preklady i piliere boli v oblasti hlavného vstupu, obdobný je i pilier 16, kde je sklon medzi povrchmi prekladov štruktúry Sarcen Circle a Veľkým trilithonom najväčší. Medziľahlé piliere i preklady boli menej únosné. Uvedená obvodová vlastnosť je (okrem piliera 16) v zhode s priľahlou šírkou obvodovej lode, v prípade piliera 16 s jeho možným zaťažením.

Celkovo z analýzy tvaru prvkov a ich konštrukčného prepojenia vyplýva, že tak Sarsen Horseshoe, ako i Sarsen Circle mali a stále majú znaky cieľavedome vytvorených nosných konštrukcií. Trilithony ako celok pritom mohli vytvárať podperný systém vnútorný, Sarcen Circle obvodový. Ich ojedinelé technické riešenie, hlavne Sarcen Circle s jeho obvodovým kamenným tiahlom, z nich robí významnú svetovú technickú pamätihodnosť [7]. Vzhľadom na zistené nosné, ale i dispozičné vlastnosti oboch konštrukcií vrátane ich výškového usporiadania možno pomerne jednoznačne predpokladať, že nemohli byť samoúčelné. Boli navrhnuté tak, že mohli podopierať ďalšiu konštrukciu. Ňou mohla byť iba strecha.

Strecha
Vlastností oboch podperných konštrukcií umožnili, aby sa pristúpilo k rekonštrukčnému návrhu strechy. Primárne sa vychádzalo z nosných a dispozičných vlastností. Súčasne sa prihliadlo k materiálovým možnostiam ako i výrobným nástrojom danej doby [6], [8], [9]. Pre strešnú konštrukciu sa mohli použiť duby, ktoré v danej dobe mali byť v lokalite Salisburskej pláne bežné. Z hľadiska priamosti kmeňov a ich opracovateľnosti boli ale pre strešné trámy výhodnejšie ihličnaté stromy. Ich lokality však boli vzdialenejšie, napr. vo Walese. Vzhľadom na rovnakú dopravnú vzdialenosť modrých kameňov ale nemožno vylúčiť, že sa použili. Uvažovalo sa preto s kombináciou ich oboch druhov. Z obdobia pred výstavbou a i počas výstavby kamenného monumentu sú známe viaceré jednoduché drevené konštrukcie – kruhové palisády, obdĺžnikové a kruhové domy, dopravné komunikácie apod., ktoré hlavne poukazujú na použitie kmeňov stromov. Je to spôsobené tým, že možné nástroje – kamenné, respektíve medené sekery, ale tiež i neskoršie bronzové sekery umožňovali hlavne minimálne opracovanie dreveného materiálu. Preto sa pri návrhu predpokladalo, že strešná konštrukcia bola pôvodne výrobne a i konštrukčne jednoduchá. Jej tvar bol navyše limitovaný komplikovaným podperným systémom – v prípade Sarcen Circle rotačne symetrickom, v prípade Sarsen Horseshoe rotačne nesymetrickom, excentrickom a rôznej výšky. Taktiež mohutnosť a tým i značná únosnosť oboch podperných konštrukcií skôr poukazovali na strešnú konštrukciu o väčšej ako menšej hmotnosti. Nejaký typ priestorovej a súčasne vyľahčenej konštrukcie, ako sa napr. uvádza v [2], [3], respektíve [4], bol preto málo pravdepodobný. Najpravdepodobnejšie prvkami boli preto iba jednotlivé kmene pôsobiace ako nosníky. Pre doplňujúce prvky – laťovanie, respektíve prípadné prídavné spádovanie, sa předpokládali obdobné tenšie prvky vo forme tyčoviny, respektíve vetví. Ako spoje boli možné drevené kolíky vo vypálených otvoroch.

Vzhľadom na výškové a spádové pomery mohli ochranu pred zrážkami príslušnej strešnej konštrukcie v danej dobe zaisťovať nasledovné strešné kryty [10], [11]: kôra stromov, strešný kryt, ktorý v súčasnosti nazývame zelená strecha s malým sklonom, alebo ploché kamene. V druhom prípade mohli spodnú časť tvoriť viaceré vrstvy brezovej kôry a vrchnú viaceré vrstvy trávnikových alebo rašelinových drnov. Takýto kryt síce nebol dokonale nepriepustný, zaisťoval však dostatočnú ochranu pred zrážkami.

Každý z uvedených systémov strešného krytu mohol byť použitý. V rámci archeologických vykopávok sa ale prítomnosť plochých kameňov nezistila, čo však mohlo byť i dôsledkom ich druhotného použitia v minulosti. Ako s najpravdepodobnejšou alternatívou sa preto uvažovalo so zelenou strechou. Tento kryt mal hlavne v severských zemiach dlhodobú tradíciu [10]. Na druhej strane ide o druh krytu, ktorý z hľadiska pôsobiaceho zaťaženia tvorí akúsi strednú hodnotu z uvažovaných typov. Umožňuje teda orientačné posúdenie reálnosti návrhu strešnej konštrukcie tak z hľadiska jej tvaru, ako i únosnosti.

Strešná konštrukcia
Navrhnutú strešnú konštrukciu tvoria jednotlivé dubové, respektíve ihličnaté kmene. Ich dimenzie sú výsledkom výpočtu3. Vo vnútornej lodi je doplnená o prídavnú spádovú vrstvu. Kým Sarcen Circle vytvára priebežné obvodové podopretie, jednotlivé trilithony túto vlastnosť nemajú. Ak sa však štyri nižšie trilithony doplnia o vodorovné podperné prvky – prievlaky umiestnené po ich obvode, vznikne priebežné podopretie i vo vnútornej časti monumentu (obr. 3). Pre každý z prievlakov pritom postačujú dva kmene priemerov 320 až 400 mm s výnimkou prievlaku medzi prekladmi 152 a 160, pre ktorý sú potrebné viaceré kmene – štyri priemerov 400 až 550 mm.

Prievlaky medzi prekladmi 152 a 154, respektíve 158 a 160, prebiehajú po celej dĺžke prekladov, takže majú i funkciu pomúrnic. Z ich polohy je zrejmé, prečo sa horná plocha prekladov vytvorila širšia ako spodná – pri trilithonoch situovaných v oblúku a súčasne priamych kmeňoch sa väčšou šírkou horného povrchu prekladov dosiahla potrebná úložná plocha. Šírka horného povrchu prekladov bola preto vytvorená z konštrukčných dôvodov.

Prievlak medzi prekladmi 154 a 158 podopierajúci iba časť obvodových trámov pri Veľkom trilithone svojou polohou umožňuje, aby medzi ním a Veľkým trilithonom vznikol v strešnej konštrukcii lokálny otvor o hĺbke minimálne 1,2 m a šírke zodpovedajúcej Veľkému trilithonu, tj. cca 5 m. V dôsledku väčšej výšky Veľkého trilithonu tým môžu presahujúce časti obvodových trámov podopieraných Veľkým trilithonom chrániť otvor pred dažďom. Otvor tým výsledne získava charakter svetlíka umožňujúceho osvetlenie časti vnútorného priestoru (obr. 6, 7).

Prievlak nachádzajúci sa na Veľkom trilithone podopiera iba časť obvodových trámov. Vzhľadom na jeho menšie zaťaženie a tým, že má súčasne charakter pomúrnice, postačuje pre neho iba jeden kmeň. Jeho obe konzolové časti súčasne chránia bočné zvislé otvory svetlíka pred zrážkami.

Strešné trámy zaujímajú rozdielnu orientáciu i sklony (obr. 5). V priestore vnútornej lode prebiehajú jednosmerne, a to vodorovne kolmo na os monumentu. Sú uložené prakticky vedľa seba, pričom v zúženej časti Sarcen Horseshoe sú ich rozostupy väčšie. V obvodovej lodi sú radiálne a v spáde. Pritom postačuje a súčasne je výhodné, aby na každý preklad Sarcen Circle pripadali dva trámy s prenosom viac menej priamo do jednotlivých pilierov. Vzhľadom na zakrivenie Sarcen Circle je súčasne vhodné, aby trámy boli podopierané obvodovou hranou prekladov a nie krátkymi pomúrnicami. Presahom za obvodový líc prekladov (ktorý sa v mieste hlavného vstupu plynulo zväčšuje) sa súčasne chránia obvodové piliere pred priamym podmáčaním stekajúcou vodou zo strechy. Navyše sa ním zmenšuje napätosť trámov a prievlakov.

Veľký trilithon podopiera síce len šesť trámov, ale ich zaťaženie vetrom je v dôsledku ich väčšieho sklonu väčšie. Dokonca je v smere prevládajúcich vetrov v lokalite Stonehenge. Tomuto zaťaženiu zodpovedajú päty jeho pilierov rozšírené do vnútra monumentu.

Celkove je pre strešné trámy potrebných 82 kmeňov, a to dĺžok 9 až 15 m, respektíve priemerov 280 až 420 mm, avšak prevažne do 350 mm. Všetky pôsobia ako nosníky. Okrem toho je potrebných niekoľko ďalších kmeňov pre doplňujúce prvky.

Ak porovnáme navrhnutú strešnú konštrukciu s vlastnosťami oboch kamenných štruktúr, vidno, že sú v úplnej zhode. Najviac namáhanými konštrukciami monumentu sú najúnosnejšie nižšie trilithony – prenášajú zaťaženie tak z vnútornej, ako i obvodovej lode. Navyše sú lokálne priťažované oboma prievlakmi na severovýchodnom a juhovýchodnom okraji nižších trilithonov. Taktiež zaťaženie pripadajúce na obvodovú konštrukciu Sarcen Circle je v zhode s únosnosťou jej pilierov. Zo zaťažovacej plochy vyplýva, že najviac je zaťažená šestica najúnosnejších pilierov v oblasti hlavného vstupu.

I v prípade trámov obvodovej lode podopieraných na hrane prekladov strešná konštrukcia zodpovedá nosným vlastnostiam Sarcen Circle vrátane jeho obvodového tiahla. Ak by totiž nebolo vytvorené, jednotlivé piliere Sarcen Circle by pôsobili samostatne, čo by viedlo k ich postupnému vykloneniu sa z pôvodnej polohy a prípadne až k možnej poruche podopretia strešných trámov. Čapové spoje prekladov s piliermi teda umožnili prestrešenie obvodovej lode trámami uloženými na hrane prekladov, čo bolo konštrukčne najvýhodnejšie riešenie.

Spádová vrstva
I keď má navrhnutá strešná konštrukcia prirodzený spád, je v oboch lodiach v dôsledku výšok podperných konštrukcií výrazne rozdielny. Sklon trámov obvodovej lode je prevažne v rozmedzí 8,5 až 13,5 %, v oblasti Veľkého trilithonu je to až cca 20 %. Všetky uvedené hodnoty tým zodpovedajú podmienkam pre zelené strechy s malým sklonom [11] a umožňujú odtok zrážkovej vody.

Vo vnútornej lodi je situácia iná. Sklon prekladov nižších trilithonov a tým i trámov je iba 2 %, takže je menší ako minimálna hodnota 3 %. Takéto odvodnenie by nebolo dostatočné. Prevýšenie 1,25 m Veľkého trilithonu nad prekladmi priľahlých nižších trilithonov ale umožnilo, aby sa pôvodný povrch strešného krytu pri Veľkom trilithone mohol nachádzať vyššie. Tým sa i vo vnútornej lodi mohli dosiahnuť potrebné spádové pomery. Jednoducho sa dali vytvoriť dvomi spôsobmi:

  • prídavnou spádovou vrstvou zo zeminy, respektíve drnov alebo rašeliny;
  • prídavnou spádovou drevenou konštrukciou.


Obe riešenia boli možné. Pri prvom by sa laťovanie vytvorilo priamo na nosných trámoch. Dosiahla by sa tým i väčšia nepriepustnosť strešného krytu. Na druhej strane by sa zväčšilo zaťaženie a tým i priemery stropných trámov.

V druhom prípade sa potrebný sklon dal výrobne najjednoduchšie dosiahnuť roštom z guľatiny tenkého priemeru s vyspádovaním do troch strán a laťovaním (obr. 5, 6). Strešná konštrukcia by tým bola súčasne prevetrávaná, čo by zaručovalo jej dlhšiu životnosť.

Výsledok oboch alternatív je z hľadiska tvaru strechy ale rovnaký – v oboch prípadoch je ním zelená strecha tvaru nepravidelného guľového vrchlíka s lokálnou strieškou nad veľkým trilithonom a svetlíkom (obr. 7). Výška Veľkého trilithonu teda nebola samoúčelná. Umožnila, aby strecha nad vnútornou loďou mala potrebný spád, a súčasne bolo možné osvetlenie vnútorného priestoru svetlíkom. Je zaujímavé, že takto prestrešený kamenný monument sa celkovým tvarom napriek niektorým rozdielnostiam podobá staršej kruhovej mohyle Newgrange v Írsku.

Bol kamenný monument chrámom?
Analýza kamenného monumentu umožňuje konštatovať, že Sarcen Circle a Sarcen Horseshoe mali a stále majú viaceré významné a jednoznačné nosné vlastnosti podpernej konštrukcie pre strechu. V prípade, že by išlo o voľne stojace zoskupenia kameňov, takéto vlastnosti by neboli potrebné.

Uvedené vlastnosti umožnili i rekonštrukčný návrh strechy. Jeho najpravdepodobnejším riešením je zelená strecha v tvare nepravidelného guľového vrchlíka s lokálnym svetlíkom. Strešná konštrukcia je pritom konštrukčne a i výrobne veľmi jednoduchá – pozostáva iba z jednotlivých kmeňov v tvare trámov a prievlakov, respektíve pomúrnic. Ak teda bola stavba kamenného monumentu dokončená, je pravdepodobné, že jeho strecha zodpovedala rekonštrukčnému návrhu. Je samozrejmé, že tento návrh sa v detailoch môže odlišovať od pôvodného vyhotovenia. Ak však prihliadneme ku skutočnosti, že strešná konštrukcia zodpovedá zisteným nosným a i dispozičným vlastnostiam oboch podperných konštrukcií, tak rozdiely medzi navrhnutou a pôvodnou strechou môžu byť iba nepodstatné. Rekonštrukčný návrh tým umožnil, že sa spätne získala predstava o možnom vzhľade kamenného monumentu v jeho pôvodnom vyhotovení.

Je zrejmé, že kamenný monument ako zastrešená budova mohol umožňovať chránené zhromaždenia. Jeho kapacita bola pritom značná. Úžitková plocha ohraničená konštrukciou Sarcen Circle bola cca 650 m2, plocha vnútornej lode vrátane vstupnej časti približne polovičná. Pri počte 3,3 osoby/m2 sa v uvedených priestoroch mohlo zhromaždiť až okolo 2100, respektíve 1050 osôb.

I pri menšej hustote a za predpokladu, že by časť oboch priestorov zostala voľná, stále by pre dané obdobie išlo o veľký počet osôb. Súčasne ale nemožno vylúčiť, že v období vrcholu vývoja kultúry zhotoviteľov tejto stavby nebola jeho kapacita ešte väčšia. Obvodové jamy Y a Z totiž svojou koncentrickou polohou napovedajú, že mohli súvisieť s obvodovou kruhovou prístavbou k monumentu.

Aký mohol byť teda pôvodný účel kamenného monumentu? Je zaujímavé, že i keď išlo o kruhovú stavbu, svojou vnútornou dispozíciou v mnohom pripomína závery románskych a gotických kostolov, kde po obvode apsidy sa nachádza ochodza s kaplnkami [12].

Na jednej strane je ohraničená vnútornými podperami kostola – piliermi – na druhej obvodovými podperami. Obdobne je tomu i v prípade kamenného monumentu – okolo vnútornej lode v tvare podkovy navyše s obradným kameňom prebiehala obvodová loď. Podobne je tomu i z hľadiska polohy zvislých podperných prvkov.

Vzhľadom na podobné konštrukčné a dispozičné vlastnosti je preto možné, že kamenný monument mohol mať obdobný účel. Išlo by teda o stavbu charakteru chrámu, respektíve centrum pre významné zhromaždenia miestnej komunity z obdobia neolititu, respektíve mladšej doby bronzovej, tj. stavbu minimálne 4000 rokov starú. Každopádne jej strecha so svetlíkom, úžitková plocha, dispozícia s komunikačným, vizuálnym a akustickým prepojením oboch lodí, ďalej široká prístupová komunikácia ako i technicky ojedinelá stavebná konštrukcia na to napovedajú.

Napriek uvedeným úvahám asi zostane presnejšia funkcia kamenného monumentu navždy zahalená tajomstvom. Jeho zastrešenie ale prakticky vylučuje, že mohol byť astronomickým observatóriom. Jeho slnečná orientácia s osvietením vnútorného priestoru v deň letného a zimného slnovratu skôr mohla iba zohľadňovať znalosti danej kultúry o pohybe slnka, ako je tomu v iných starovekých stavbách.

Poďakovanie

Autor ďakuje pánovi Anthonymu Johnsonovi za možnosť použitia obrázku č. 2 z jeho knihy Solving Stonehenge [5].

Použitá literatúra:

[1] Van de Pradenne, A.: The Use of Wood in Megalitic Structures, Antiquity 1937.

[2] Carter, G.: Twelve Reasons Why Stonehenge Was a Buiding, 2012, http://structuralarchaeology.
blogspot.cz/2012/03/twelve-
reasons-why-stonehenge-
was.html.

[3] Bedlam, B.: Why Would Stonehenge Not Have a Roof?
www.stonehenge.tv/roof.html

[4] Bedlam, B.: Merlin Built Stonehenge, Trafford Publishing, 2006.

[5] Johnson, A.: Solving Stonehenge, Thames & Hudson Ltd., London, 2008.

[6] Castleden, R.: The Making of Stonehenge, Taylor & Francis e-Library, 2004.

[7] Hájek, F.: Stonehenge – najstaršia stavba s obvodovým tiahlom. Beton TKS 5/2015.

[8] Wilkinson, K.; Straker, V.:
Neolitic and Early Bronze Age Environmental Background. In The Archaeologhy of
South West England, Somerset County Council, Taunton, 2007.

[9] Gibson, A.: Stonehenge and Timber Circles. Stroud & Charleston (SC), Tempus, 2000.

[10] Ahrend, J.: Historische Gründächer: Ihr Entwicklungsgang bis zur Erfindung des Eisenbetons, Dissertation, Berlin, 2007.

[11] Geneigte Dächer, Scriptum, Ruhr Universität, Bochum, 2011.

[12] Henry-Claude, M.; Stefanon, L.; Zaballos, Y.: Principles and Elements of Medieval Church Architecture in Western Europe, Fragile, 2001.





Licence Creative Commons

www.casopisstavebnictvi.cz podléhá licenci Creative Commons
Uveďte autora | Neužívejte dílo komerčně | Nezasahujte do díla 3.0 Unported
.

RSS
© 2007