arrows Analýzy, trendy arrows Technická zařízení budov arrowsRiešenia pre implementáciu energetickej certifikácie osvetlenia v budovách
grafické podklady: autor
text: Dionýz Gašparovský
číslo: 11-12/10
Riešenia pre implementáciu energetickej certifikácie osvetlenia v budovách
V súlade so zákonom NR SR č. 555/2005 [1] a vyhláškou MvaRR č. 625/2006 [2], ako vykonávacím predpisom k uvedenému zákonu, sa s účinnosťou od 1. januára 2008 na Slovensku spustil proces energetickej certifikácie budov.
odeslat odeslat    tisk tisk
Doc. Ing. Dionýz Gašparovský, Ph.D.
Pôsobí na Slovenskej technickej univezite, Fakulte elektrotechniky a informatiky ako vysokoškolský pedagóg. Aktívne sa venuje problematike svetelnej techniky a elektroinštalácií. Predseda Slovenskej svetelnotechnickej spoločnosti, podpredseda Slovenského národného komitétu CIE a člen technických normalizačných komisií doma aj v zahraničí.
E-mail: dionyz.gasparovsky@stuba.sk

Oblasť osvetlenia je z pohľadu energetickej certifikácie budov metodicky podchytená v norme STN EN 15193 [4]. Treba však upozorniť, že certifikant musí pri svojej práci využívať aj celý rad ďalších noriem – jednak normy zamerané na energetickú certifikáciu (napr. STN EN 15217 [6]), jednak svetelnotechnické normy (napr. STN EN 12464-1). Norma EN 15193 sa na úrovni CEN tvorila za veľmi náročných časových podmienok, preto obsahuje celý rad chýb, nepresností a nedorobkov. Certifikáciu musíme chápať ako novú oblasť, ktorej postupné zavedenie nemôže byť „veľkým skokom“. Predpokladá sa, že metodika aj legislatívne predpisy sa budú postupne vylepšovať a zdokonaľovať.
Snáď najdôležitejším právnym rámcom bola doteraz vyhláška č. 625/2006. Jej najväčším kameňom úrazu bolo vymedzenie hraníc pre jednotlivé energetické triedy, k čomu neexistovali prakticky žiadne skúsenosti. Prax však ukázala, že hranice tried boli zhruba stanovené dobre. Tu sa nemôžeme oprieť ani o zahraničné prístupy, lebo Slovensko je v tomto smere vpredšie ako väčšina ostatných krajín. Napríklad samostatné škály pre jednotlivé miesta spotreby nemá väčšina krajín. Príslušná norma hovorí, že takéto škály sú potrebné, avšak dajú sa pripraviť neskôr, keď bude dostatok podkladov na ich vypracovanie. Ďalšie problémy, ktoré sa dajú pripísať nedokonalosti vyhlášky, vyplynuli až v procese spracúvania prvých certifikátov.
V tomto príspevku sú zhrnuté najdôležitejšie problémy a spôsoby ich riešenia, ako boli zapracované do dikcie novej novej vyhlášky č. 311/2009 [3]. Do vyhlášky sa premietli získané praktické skúsenosti a aktuálny stav poznania. V tomto príspevku sa zameriame na oblasť osvetlenia, aj keď pozornosť by si zaslúžili aj nové podmienky všeobecného charakteru (ako napr. spôsob evidencie certifikátov a pod.); v prípade potreby sa dajú nájsť v spomínanej vyhláške.
Je dôležité upozorniť, že nakoľko vyhláška má vyššiu právnu silu ako norma, vyhláškou bolo možné vyriešiť aj zjavné nedostatky normy STN EN 15193 a týmto spôsobom ich prakticky eliminovať. V takomto prípade je pri tvorbe alebo revízii normy obvyklé vyžadovať národnú odchýlku, ktorá je publikovaná v európskej norme EN a ktorú preberajú členské krajiny CEN. V tomto prípade sa ale predpokladá, že pri ďalšej revízii normy EN 15193 sa môže meniť priamo metodika v normatívnej (resp. aj v informatívnej) časti.
V Českej republike je situácia podobná ako na Slovensku, proces certifikácie je však oneskorený približne o jeden rok a metodicky (v oblasti osvetlenia) využíva len základné postupy, prípadne ich ešte viac zjednodušuje. Ako ukážeme v tomto článku, v mnohých aspektoch použitie metodiky podľa EN 15193 vedie k nevhodným, nereálnym až nepoužiteľným výsledkom. Prezentované informácie môžu byť preto podnetom pre úpravu českej národnej metodiky.

Priestory s nedostatočným osvetlením

Doterajšie predpisy a najmä metodika definovaná normou automaticky uvažujú s tým, že základné normatívne požiadavky na osvetlenie sú splnené. Ak je, naopak, návrh kvalitnejší, zrejme vyžaduje vyššiu spotrebu energie, čo metodika netrestá, ale zohľadňuje. Ako však postupovať v prípade, že osvetlenie je nedostatočné, dokonca že je hlboko pod požiadavkami normy? Paradoxne sa to môže odraziť na nízkej spotrebe energie a vysokej triede energetickej hospodárnosti. Podľa novej vyhlášky certifikant bude môcť posúdiť dodržanie noriem pre osvetlenie. Bude plne v jeho kompetencii a na jeho zodpovednosť, aby sa k problému postavil odborne a zodpovedne.

Princíp
V prvom priblížení certifikant posúdi stav osvetlenia, či na základe odborného odhadu môžu byť normy splnené alebo nie. Úroveň osvetlenia však certifikant bude musieť podložiť orientačným meraním vybraných miestností. Miestnosti na meranie vyberie na základe predchádzajúcej prehliadky tak, aby zahŕňali miestnosti s predpokladaným nedostatočným osvetlením. Počet miestností na meranie musí tvoriť aspoň 10 % celkového počtu miestností.
Poznámka: Z uvedeného vyplýva, že certifikant musí byť dostatočne odborne zdatný v oblasti svetelnej techniky, aby mohol vykonať kvalifikovaný odhad!
Poznámka: Toto overenie meraním sa nemusí vykonať, ak sa doloží protokol z úradného merania osvetlenia nie starší ako 6 mesiacov, pričom stav osvetľovacej sústavy uvedený v protokole nesmie byť zmenený.

Cieľom merania je zistiť udržiavanú osvetlenosť podľa technických noriem. Meranie sa vykonáva v dostatočne hustej sieti kontrolných bodov. Nameraná hodnota priemernej osvetlenosti sa musí znížiť s ohľadom na stanovený udržiavací činiteľ (ktorý sa súčasne použije ako vstupný údaj na výpočet potreby energie na osvetlenie) a s ohľadom na predpokladaný čas do nadchádzajúcej údržby osvetľovacej sústavy. Na meranie sa musí použiť luxmeter s platným overením, môže sa použiť luxmeter aspoň triedy presnosti 2 (dovolená chyba 5 % v rozsahu do 10 000 lx).
Z merania sa vystaví zjednodušený protokol, ktorý musí obsahovať minimálne tieto údaje pre každú meranú miestnosť:

  • identifikácia predmetu merania;
  • meno a podpis pracovníka, ktorý vykonal meranie;
  • dátum a čas merania;
  • teplota prostredia počas merania;
  • napätie vo svetelnom obvode v čase merania;
  • namerané hodnoty osvetlenosti;
  • vypočítaná priemerná osvetlenosť a rovnomernosť osvetlenia;
  • udržiavací činiteľ a čas do nadchádzajúcej údržby;
  • stav osvetľovacej sústavy a iné dôležité skutočnosti potrebné na posúdenie vplyvov na osvetlenosť;
  • vypočítaná hodnota udržiavanej osvetlenosti;
  • porovnanie nameranej udržiavanej osvetlenosti s normatívnou požiadavkou;
  • jednoznačný výsledok overenia.

Princíp
Overenie dodržania projektovej hodnoty osvetlenosti sa pokladá za pozitívne, ak je dosiahnutá predpísaná osvetlenosť aspoň v 90 % meraných miestností, ináč je výsledok overenia negatívny. V prípade negatívneho výsledku overenia dodržania projektovanej hodnoty osvetlenosti sa celková ročná potreba energie na osvetlenie v budove zvýši o 200 %. Tým sa budova dostane do veľmi nevýhodnej energetickej triedy.
Poznámka: Navýšenie o 200 % (t.j. v podstate na trojnásobok nameranej hodnoty) treba chápať ako určité paušálne „penále“, ktorého hodnota vychádza z doterajších skúseností – udržiavaná osvetlenosť veľmi často dosahuje iba tretinu požadovaných hodnôt a niekedy aj menej. Hodnoty zistené meraním sú len indikatívne a nedajú sa použiť ako koeficient na úpravu vypočítanej spotreby energie.

Nesprístupnené miestnosti a miestnosti bez osvetlenia

Často sa vyskytuje problém s tým, že počas certifikácie nie sú alebo nemôžu byť niektoré miestnosti sprístupnené. Tak vzniká pri certifikácii chyba, ktorú nemôžeme vo všeobecnosti zanedbať.

Princíp
Nová vyhláška priamo vyžaduje sprístupnenie všetkých miestností a iba ako to nie je v odôvodnených prípadoch možné a ak sa potrebné údaje nedajú zistiť z dôveryhodných podkladových materiálov, ročná potreba energie na osvetlenie sa v nesprístupnených miestnostiach číselne určí ako päťdesiatnásobok podlahovej plochy týchto miestností. Týmto spôsobom bude spotreba nesprístupnených miestností zahrnutá. Týmto opatrením sa má eliminovať zámerné nesprístupnenie miestností za účelom dosiahnutia lepších výsledkov. Päťdesiatnásobok podlahovej plochy totiž predstavuje približne horné hranice LENI najhorších energetických tried (pre rôzne kategórie budov), teda nevýhodnú situáciu.
Dôležité upozornenie: Treba upozorniť, že cieľom certifikácie nie je ani tak čo najpresnejší výpočet skutočnej spotreby energie na osvetlenie, ale výpočet spotreby za štandardných podmienok, porovnateľných s inými budovami.

Hranice energetických tried

Z praktických skúseností vyplýva, že doterajšie hranice energetických tried pre osvetlenie sú mierne prísne. Navrhovaná úprava preto zvyšuje hodnoty koeficientov Rr a Rs približne o 10 %, čo s ohľadom na súčasný stav poznania lepšie korešponduje so skutočnosťou.

Šablóna na zobrazenie energetickej triedy pre oblasť osvetlenia
¤ Šablóna na zobrazenie energetickej triedy pre oblasť osvetlenia

Príklad
Auditpasportovaním osvetlenia škôl a školských zariadení bolo zistené, že referenčná hodnota fondu budov tejto kategórie je v skutočnosti výrazne vyššia, osvetlenie je vo väčšine budov veľmi staré a neefektívne. V porovnaní s administratívnymi budovami sú však nároky na osvetlenie nižšie, čo následne vedie k nižšej spotrebe energie.
V zmysle uvedeného bola zvýšená referenčná hodnota Rs tak, aby bola adekvátne nižšia ako pre administratívne budovy.
Pre športové zariadenia bola z podobných dôvodov mierne zvýšená hodnota Rs. Hranice jednotlivých tried sa určili postupom podľa STN EN 15217 [6] z referenčných hodnôt Rr a Rs. Navrhované rozpätie jednotlivých tried je v tab. 1. Potreba energie na osvetlenie sa uvedie aj číselne v kWh/(m2.a) a porovná sa s požadovanou minimálnou hodnotou.

Kategória budovy

Triedy energetickej hospodárnosti budovy

 

A

B

C

D

E

F

G

Rodinné domy

nehodnotí sa

Bytové domy

nehodnotí sa

Administratívne budovy

≤10

11-20

21-25

26-30

31-38

39-45

>45

Budovy škôl a školských zariadení

≤8

9-16

17-22

23-27

28-34

35-41

>41

Budovy nemocníc

≤13

14-26

27-33

34-40

41-50

51-60

>60

Budovy hotelov

≤12

13-24

25-31

32-37

38-46

47-56

>56

Budovy reštaurácií

≤12

13-24

25-31

32-37

38-46

47-56

>56

Športové haly a iné budovy určené na šport

≤9

10-17

18-23

24-28

29-35

36-42

>42

Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby

≤11

12-21

22-27

28-33

34-41

42-50

>50

¤ Tab. 1. Škály energetických tried pre osvetlenie

Prevádzkový čas budov

Jedným z najväčších problémov pri certifikácii bola nejednoznačnosť použitia prevádzkových časov budov. V metodike figuruje prevádzkový čas (vo formáte od – do), ktorý sa ešte delí na čas s dostupným denným svetlom a bez denného svetla. Od prevádzkového času ale priamo závisí spotreba energie na osvetlenie za rok, čo je prirodzené. Ak však chceme navzájom porovnať budovy, uplatnenie takéhoto prístupu je výslovne chybné. Vyskytli sa prípady, keď napr. niektoré administratívne budovy pracovali na dve zmeny, alebo v prípade dispečerskej budovy na tri zmeny. Spôsob využívania budovy ale nepredstavuje energetické vlastnosti budovy! A o to pri certifikácii ide.

Príklad
Majme dve navlas rovnaké budovy, rovnako orientované, v rovnakej lokalite, s rovnakým vybavením atď. Jedna budova by podľa súčasných prístupov mohla mať triedu A, kým druhá, prevádzkovaná nepretržite, prakticky s trojnásobnou spotrebou, by bola na chvoste hodnotenia!

Princíp
Riešenie spočíva v zavedení štandardných prevádzkových časov, ktoré by sa pri výpočte používali bez ohľadu na skutočné prevádzkové časy budovy.
Východiskovým údajom pri návrhu bola tabuľka ročných prevádzkových časov pre jednotlivé kategórie budov, používaná v rámci rýchlej metódy. Použiteľnosť údajov v tabuľke súvisí s nasledovnými skutočnosťami:

  • rýchla metóda ako celok ani jej jednotlivé časti nie sú rozhodujúce pre aplikáciu komplexnej metódy, pretože v súčasnosti metóda poskytuje nepoužiteľné výsledky, vyžaduje kompletnú revíziu;
  • ročné prevádzkové časy pre rýchlu metódu patria iba k informatívnym hodnotám normy;
  • nie je zrejmé, či sa jedná o prevádzkové časy osvetľovacej sústavy s možným časom nečinnosti počas dňa (t.j. s deleným prevádzkovým časom pre tD);
  • nie je zrejmé, či uvedené ročné prevádzkové časy zahŕňajú alebo nezahŕňajú víkendy.

Napriek uvedenému rýchla metóda poskytuje určité vodítko a podľa možnosti bolo snahou uvedené časy dodržať.

Analýzou údajov bolo zistené a overené, že v prípade niektorých druhov budov prevádzkové časy zahŕňajú aj víkendy, v troch prípadoch (kancelárie, školy a výrobné prevádzky) však určite nie. Napríklad v prípade kancelárií (administratívnych budov) by denný prevádzkový čas bol kratší ako 7 h, čo nepokrýva ani základnú pracovnú zmenu. V ďalšom kroku bolo potrebné denný prevádzkový čas vymedziť začiatkom a koncom tak, aby bol podľa možnosti v súlade so súhrnným ročným rozdelením na časy s denným svetlom tD a bez denného svetla tN podľa rýchlej metódy, s uvážením vyššie uvedených skutočností. Treba však pripomenúť, že prípadná prevádzka osvetľovacej sústavy počas dňa nezvyšuje podiel tN (čo sa neskôr ukázalo ako najväčší problém) a že na komplexnú metódu tieto nejasnosti rýchlej metódy nemajú žiaden vplyv, pretože rýchla metóda uplatňuje vplyv dostupnosti denného svetla odlišným spôsobom.
Ročné rozdelenie prevádzkových časov na tD a tN na základe stanovených časov OD – DO bolo riešené pomocou certifikačného softvéru EHB LiteCalc [8]. Z výsledkov vyplynulo, že údaje uvedené v rýchlej metóde sú nereálne, teda nepoužiteľné. Predpokladáme, že časy majú vyhovovať pre európsky geografický priestor, uplatniť sa dá zemepisná šírka 50° ako určitá stredná hodnota. Väčšie rozpory sú však napr. s rozdelením časov pre reštaurácie a všetky ostatné prípady s 2000 h svietenia v časoch bez denného svetla. V týchto prípadoch sa nedajú nájsť uspokojivé riešenia.

Príklad
V prípade kancelárií by sa 250 h ročne v čase bez denného svetla dalo dosiahnuť len vtedy, ak by prevádzka začínala o 6.00 ráno a jednalo by sa o lokalitu na 60° severnej šírky, čo je sever Európy.
Pri vymedzení časov prevádzky OD – DO bola do úvahy braná aj bežná prax na Slovensku, avšak s uvážením denných prevádzkových časov v hodinách. Výsledky sú v tab. 2 a tab. 3. Prevádzkové časy vo vyhláške sa v niektorých prípadoch odchyľujú od pôvodného návrhu, čo je dané zlúčením hotelov a reštaurácií do jedného riadku (hoci na to nebol dôvod) a zrejme omylom v prípade obchodov. V každom prípade pôvodne navrhované časy boli stanovené na základe praxe a upravené hodnoty tejto praxi nezodpovedajú (pozri predpoklady uvedené ďalej, reštaurácie nezačínajú prevádzku o 7.00!).

Kategória budovy tD tN
Administratívne budovy 2250 250
Budovy škôl a školských zariadení 1800 200
Budovy nemocníc 3000 2000
Budovy hotelov 3000 2000
Budovy reštaurácií 1250 1250
Športové haly a iné budovy určené na šport 2000 2000
Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby 3000 2000

¤ Tab. 2. Štandardné časy využitia denného svetla tD a časy využitia osvetlenia bez denného svetla tN pre rýchlu metódu

Kategória budovy

Začiatok prevádzky

Koniec prevádzky

Administratívne budovy

7.00

16.30

Budovy škôl a školských zariadení

7.00

14.30

Budovy nemocníc

7.00

21.00

Budovy hotelov

7.00

22.00 (21.00*)

Budovy reštaurácií

7.00 (10.00*)

22.00

Športové haly a iné budovy určené na šport

7.00

20.00

Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby

7.00 (6.00*)

20.00

¤ Tab. 3. Štandardné prevádzkové časy budov pre komplexnú metódu. * Pôvodne navrhované údaje, ktoré vo vyhláške neboli akceptované. 

Ďalšie predpoklady:

  • pracovná činnosť v kanceláriách a školách začína približne o 8.00, určitý čas je vyčlenený na príchod a odchod;
  • v školách sa neuplatňuje poobedňajšie (dvojzmenné) vyučovanie;
  • pre školy sa neuvažovali prázdniny, ináč by výsledné hodnoty neboli v súlade so skutočnosťou;
  • v nemocniciach bežne tvorí veľkú čas budovy lôžková časť, kde je situácia podobná ako v hoteloch, pracovné priestory s týmto do značnej miery korelujú;
  • malý počet reštaurácií, ktoré nie sú v hoteloch, poskytuje raňajky; prevádzka začína približne o 10.00 (s otvorením pre hostí v priemere medzi 10 a 11 h) a končí najčastejšie okolo 22.00 (iba v piatok a v sobotu o niečo dlhšie);
  • športoviská začínajú rannými tréningmi a končia hodinami pre verejnosť, v rámci jednotlivých športov sa tieto časy môžu aj výraznejšie líšiť; pred 7 h môže byť v prevádzke len technologické osvetlenie (maľovanie čiar, upratovanie), po 20 h sú otvorené len určité typy športovísk (napr. verejné telocvične s posilňovňami) alebo určité zápasy v neskorších hodinách sa konajú len výnimočne (napr. v prime time TV);
  • pre obchody sa nedá nájsť ideálny čas v trvaní 14 h, výsledok je najvhodnejším kompromisom; niektoré potraviny otvárajú o 6.00 a prevádzku končia o 18.00, po 20 h sú v prevádzke väčšinou len supermarkety (buď do 21 h alebo do 22 h); posun na 7.00–21.00 sa ukazuje ako menej vhodný.

Stanovené vymedzenie prevádzkových časov súhlasí s bežnou praxou a je v dobrom súlade s ročnými prevádzkovými časmi rýchlej metódy. Rozdelenie prevádzkových časov na časy s denným svetlom a bez denného svetla uvedené v rýchlej metóde sú chybné. Dá sa odporúčať komplexná revízia rýchlej metódy.

Národné činitele pre rýchlu metódu

Odhad potreby energie na osvetlenie rýchlou metódou má slúžiť na orientačné zatriedenie budovy z pohľadu energetickej náročnosti vo fáze spracovania projektovej dokumentácie. Na základe prijatých predpokladov má rýchla metóda dávať horšie výsledky ako metóda komplexná, čo vytvára prirodzený tlak na využitie sofistikovanejšej komplexnej metódy v procese certifikácie.
Vzťah na výpočet odhadu ročnej potreby energie na osvetlenie rýchlou metódou uvažuje s inštalovaným príkonom ako východiskovým údajom, prevádzkovými časmi osvetlenia rozdelenými na čas s dostatočným denným svetlom a čas bez denného svetla (úprava prevádzkových časov je v bode 5) a s činiteľmi, ktoré inštalovaný príkon znižujú v dôsledku spôsobu riadenia osvetlenia na základe vonkajších vplyvov (vrátane manuálnych povelov). Ide o činiteľ riadenia na konštantnú osvetlenosť FC, činiteľ využitia denného svetla FD a činiteľ obsadenosti FO.
Doteraz rýchla metóda, tak ako je definovaná v norme STN EN 15193, dávala značne neadekvátne výsledky, ktoré posúvajú energetickú triedu budovy aj o 2 až 4 stupne nadol oproti výsledkom komplexnej metódy. Ak zoberieme do úvahy, že nová alebo rekonštruovaná budova má spĺňať aspoň požiadavky na triedu B a že projekt osvetlenia (resp. elektroinštalácie) má v samostatnej časti aj hospodárnosť osvetlenia, výsledky rýchlej metódy sú nepoužiteľné, zavádzajúce až odstrašujúce. Pritom komplexná metóda je bližšie k realite a výsledky získané komplexnou metódou, hoci ide o štandardné posúdenie potreby a nie čo najvernejší výpočet skutočnej spotreby, reálne vyjadrujú energetickú náročnosť budovy z pohľadu osvetlenia.
Z uvedeného vyplýva, že normou odporúčané hodnoty činiteľov sú v našich podmienkach nepoužiteľné. Norma však výslovne uvádza, že sa v rámci jednotlivých krajín môžu prijať národné hodnoty (normatíva) a údaje uvedené v norme sa môžu použiť, ak takéto národné hodnoty nie sú k dispozícii. Legislatívnym dokumentom sa teda dajú stanoviť štandardné hodnoty s vyššou právnou silou a nebude to v rozpore s normou, t.j. normu nebude nevyhnutné upraviť o národné odchýlky následne. Tento problém teda plne rieši nová vyhláška č. 311/2009. V súčasnosti sú k dispozícii dostatočné údaje o praktických výpočtoch činiteľa denného svetla a činiteľa obsadenosti len pre administratívne budovy. Údaje o ostatných budovách sú v tejto fáze len odvodené od administratívnych budov.

Princíp
Priemerný činiteľ využitia denného svetla resp. obsadenosti je získaný priemerovaním údajov za celú budovu, t.j. pre všetky miestnosti, čo sa dá týmto spôsobom premietnuť do rýchlej metódy, ktorá pracuje s inštalovaným príkonom osvetlenia v celej budove. Ďalším priemerovaním týchto údajov bola získaná hodnota činiteľa využitia denného svetla resp. činiteľa obsadenosti, ktorá sa navrhuje na použitie ako štandardná hodnota pre rýchlu metódu. Rozptyl výsledkov okolo priemernej hodnoty je malý v oboch prípadoch, čo dáva dobré predpoklady na zavedenie národných štandardných hodnôt.
Poznámka: Uvedeným spôsobom boli získané priemerné činitele za 23 administratívnych budov.
Národné hodnoty zavedené novou vyhláškou č. 311/2009 sú uvedené v tab. 4 a tab. 5.

Kategória budovy

R1 – R2

R3 – R6

R7 – R8

R9

Administratívne budovy

0,7

0,5

0,7

0,6

Budovy škôl a školských zariadení

0,5

0,4

0,5

0,5

Budovy nemocníc

0,9

0,9

0,9

0,9

Budovy hotelov

0,8

0,7

0,8

0,8

Budovy reštaurácií

1,0

1,0

1,0

1,0

Športové haly a iné budovy určené na šport

1,0

1,0

1,0

1,0

Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby

1,0

1,0

1,0

1,0

¤ Tab. 4. Národné hodnoty činiteľa využitia denného svetla FD pre rýchlu metódu

Kategória budovy

R1 – R7

R8

R9

Administratívne budovy

0,92

0,85

0,92

Budovy škôl a školských zariadení

0,92

0,85

0,92

Budovy nemocníc

0,92

0,90

0,92

Budovy hotelov

0,92

0,92

0,92

Budovy reštaurácií

0,98

0,98

0,98

Športové haly a iné budovy určené na šport

1,00

1,00

1,00

Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby

1,00

1,00

1,00

¤ Tab. 5. Národné hodonty činiteľa obsadenosti FO pre rýchlu metódu

Spôsoby riadenia osvetlenia (vysvetlivky k tabuľkám 4 a 5):
R1 Manuálne: dvojstavový spínač ZAP/VYP bez snímačov
R2 Manuálne: dvojstavový spínač ZAP/VYP s funkciou časového vypnutia
R3 Pohybový snímač: auto ZAP + stmievanie
R4 Pohybový snímač: auto ZAP + auto VYP
R5 Pohybový snímač: manuálne ZAP + stmievanie
R6 Pohybový snímač: manuálne ZAP + auto VYP
R7 Fotobunka: manuálne ZAP + stmievanie na konštantnú osvetlenosť
R8 Fotobunka: spínanie alebo stmievanie v závislosti od denného svetla
R9 Centrálne ovládanie osvetlenia.

Softvér pre energetickú certifikáciu budov

Napriek širším diskusiám u nás aj v zahraničí otázka použiteľnosti softvéru nie je upravená žiadnym legislatívnym predpisom. Svetlo do tohto problému zatiaľ nevnáša ani nová vyhláškia, lebo doteraz nie je dohodnuté všeobecne akceptovateľné riešenie.
V rámci EÚ bolo vykonané celoeurópske zisťovanie v rámci projektu CENSE [9], ktoré v otázkach softvéru prinieslo takisto rozporné výsledky. Najmä fakt, že respondenti nie sú pripravení spoľahnúť sa na softvérovú podporu. V Českej republike bol spracovaný národný kalkulačný nástroj, ktorý je síce voľne šíriteľný, využíva však rýchlu metódu na výpočet osvetlenia. A tá na certifikáciu nie je použiteľná. V Slovenskej republike je k dispozícii samostatný softvérový produkt pre oblasť certifikácie osvetlenia – EHB LiteCalc 3.1. V súčasnosti sa pripravujú rôzne národné verzie softvéru, vrátane českej.
Pre úplnosť spomeňme všeobecne zamerané svetelnotechnické programy ako napr. Dialux, ktoré umožňujú výpočet spotreby energie na osvetlenie v zmysle EN 15193. S použitím tohto programu je však spojené množstvo problémov, najmä implementácia národných podmienok. V tomto smere je Dialux u nás na nepoužiteľný ani na certifikáciu a dnes už ani na projektový návrh osvetlenia (čo sa týka energetickej hospodárnosti). Otázky a problémy súvisiace so softvérom sa dajú zhrnúť do nasledovných bodov:
Má existovať špeciálny softvér na energetickú certifikáciu alebo má byť výpočet spotreby energie na osvetlenie súčasťou všeobecných svetelnotechnických programov? Projekt CENSA priniesol názor, že sú vhodné oba prístupy s vytvorením všeobecného rozhrania na výmenu údajov. S týmto názorom sa dá súhlasiť, problémy však môžu vzniknúť v prispôsobení väčších programových balíkov národným podmienkam jednotlivých krajín.
Má byť jeden softvér pre certifikáciu budovy alebo samostatne pre jednotlivé miesta spotreby? Doterajšie názory prevažujú v prospech jedného spoločného softvéru. Tu však treba namietať. Ani u nás ani v žiadnej krajine nemôžeme očakávať odborné znalosti certifikantov pre všetky oblasti. U nás je to navyše upravené legislatívne, pre oblasť osvetlenia sa vyžaduje vzdelanie elektrotechnického zamerania. Takto je veľmi ťažké zdieľať spoločný softvér medzi viacerými odborníkmi. Riešením môže byť opäť vytvorenie spoločného rozhrania medzi rôznymi programami alebo vytvorenie jedného softvéru so samostatne použiteľnými modulmi. Kto bude zodpovedný za správnosť výpočtov, ktoré vykoná softvér? A to hlavne s ohľadom na značnú nejednoznačnosť metodiky, ktorú je potrebné do softvéru implementovať. Softvér by mal byť pomôckou pre certifikanta, nástrojom, ktorý umožní vykonať rutinné výpočtové operácie. Nemá však byť prostriedkom, do ktorého certifikant „nakŕmi“ vstupné údaje a prevezme si nekriticky výsledky. Certifikant by mal mať plnú kontrolu nad výpočtom a mal by mať možnosť zobraziť si všetky medzivýsledky. To softvér typu Dialux neumožňuje. Istý čas trvali aj diskusie na možné centrálne (oficiálne) validovanie softvérov, v súčasnosti však tento prístup nie je aktuálny, o.i. by vyžadoval spracovanie štandardných vstupných údajov na komparatívne účely a pod.

Kvalita spracovaných certifikátov

Za jeden z najväčších problémov sa dá považovať kvalita mnohých doteraz spracovaných certifikátov. Príčinou je najmä cenový boj, snaha znížiť cenu certifikátu na minimum, čomu zodpovedá aj nevyhnutné zníženie prácnosti a patričná kvalita celého procesu. Jedna spoločnosť sa vo svojej internetovej ponuke dokonca netajila tým, že poskytuje spracovanie certifikátu poštou: ”Pošlite nám podklady, my vám zašleme certifikát”. Bez návštevy objektu, bez vizuálnej prehliadky a akéhokoľvek odborného posúdenia skutkového stavu! Bez akéhokoľvek overenia, aké zariadenia (svietidlá, ovládacie prístroje) sú v objekte skutočne nainštalované!
Oblasť osvetlenia sa často vyrieši jednoduchou aplikáciou rýchlej metódy, ktorá však na tento účel nie je určená a nikdy nebola na tento účel zamýšľaná. Žiaľ, doterajšie predpisy tomu nijako nebránili. Vyhláška č. 311/2009 tento problém už rieši a na certifikáciu vyžaduje použiť komplexnú metódu (príslušné ustanovenie je v Prílohe 3 bod h)). Na projektové hodnotenie vyhláška umožňuje použiť rýchlu metódu (Príloha 3, bod l)). Použitie komplexnej metódy znamená prácu s väčším súborom údajov, čo by malo viesť ku skvalitneniu certifikácie. V súčasnosti ešte stále absentuje dôsledná kontrolná činnosť. Neoveruje sa kvalita spracovaných certifikátov, chýbajú postihy a teda aj prirodzený tlak na certifikačnú prax. Značne nedôsledné je aj vyžadovanie certifikátov pri kolaudácii budov, v ostatných prípadoch (predaj, prenájom budovy) je situácia ešte horšia. Stavebné úrady často ani nevedia o svojich povinnostiach na poli energetickej certifikácie. To všetko dáva priestor na zľahčovanie povinností ba dokonca až na defraudovanie oprávnenia na výkon činnosti certifikanta. Žiaľ, ani vyhláška č. 311/2009 zatiaľ nepriniesla v tomto smere zlepšenie. Riešením je jednoznačne výkon kontrolnej činnosti.

Záver 

Určite by bolo možné nájsť ďalšie a ďalšie problémy v legislatívnych podmienkach či v normou predpísanej metodike. Už teraz sa pracuje na riešení viacerých častí metodiky, napríklad:
Podrobnejšia klasifikácia jednotlivých kategórií budov na podkategórie: napr. školské zariadenia bude potrebné rozčleniť na materské školy, základné školy, stredné školy, vysoké školy, ZUŠ a CVČ – situácia z pohľadu energetickej náročnosti je v nich zásadne odlišná!
Niektoré druhy budov sa nedajú jednoznačne zaradiť do žiadnej kategórie; spomeňme napr. kongresové centrá, obchodné centrá a pod. Výpočet časov tD a tN nie je náplňou normy EN 15193 z dôvodu nefunkčnosti metodiky v návrhu normy [5], certifikanti však postup výpočtu týchto časov nevyhnutne potrebujú v normatívnej podobe. Tento problém nie je priamo uvedený v základnej časti tohto príspevku, lebo ho rieši Slovenská národná metodika [7], a takto má oficiálny štatút. Ako však ukazujú posledné prepočty pre Turecké podmienky (s porovnaním oficiálnych meteorologických údajov) s využitím našej národnej metodiky, možno budú potrebné korekcie niektorých vzťahov.
Na druhej strane oblasť osvetlenia je v rámci energetickej certifikácie jednoznačne najprácnejšia. Metodické postupy je preto potrebné skôr zjednodušovať, čo môže byť tiež námetom pre ďalšie vedecké práce v tejto oblasti.

Použitá literatúra:
[1] Zákon č. 555/2005 NR SR o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[2] Vyhláška MVaRR SR č. 625/2006 ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[3] Vyhláška MVaRR SR č. 311/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu
[4] STN EN 15193:2008
[5] prEN 15193:2005
[6] STN EN 15217:2008
[7] Slovenská národná metodika na energetickú hospodárnosť budov
[8] LiteCalc 2.0. Výpočtový softvér na energetickú certifikáciu osvetlenia. Typhoon 2008
[9] Staudt, A.- deBoer, J.- Erhorn, J.: CENSE: A joint effort on bringing the EPBD and CEN 15193 „prEN 15193: Energy performance of buildings – Energy requirements for lighting“ into practice. In Proc: Lux Europa 2009, Turkish National Committee on Illuination, Istanbul 2009 , pp. 571 – 578, ISBN 978-975-561-352-9
[10] Flimel, M.: Riziká a chyby pri zabezpečovaní svetla v interieri. In: Světlo. roč. 8, č. 2 (2005), s. 58-60. ISSN 1212-0812
[11] Flimel, M.: Tvorba prostrědí z pohledu optimálních a doporučených mikroklimatických podmínek. In: Vytápění, větrání, instalace. roč. 14, č. 2 (2005), s. 91-92. ISSN 1210-1389 


Lektor článku: Ing. Bohumír Garlík, CSc. katedra TZB, Fakulta stavební ČVUT Praha



Licence Creative Commons

www.casopisstavebnictvi.cz podléhá licenci Creative Commons
Uveďte autora | Neužívejte dílo komerčně | Nezasahujte do díla 3.0 Unported
.

RSS
Líbí se nám: Vše o stavbách a architektůře najdete na 4stav.cz. Použité stroje jako brusky, lisy a jiné naleznete na AKKstroje.cz. Studijní materiály nejen o stavebnictví, ale i strojírenství a zeměpis najdete na Škola, studium, wiki. Pomozte klikem, udělejte dobrou věc a přečtěte si v magazínu nejen o životním stylu.
© 2007