arrows Realizace staveb arrows Dopravní stavby arrowsPPP: Rýchlostná cesta R1 Nitra - Banská Bystrica, severný obchvat
foto: archiv GRANVIA CONSTRUCTION, s.r.o.
text: Mgr. Lenka Kubejová
číslo: 06-07/10
PPP: Rýchlostná cesta R1 Nitra - Banská Bystrica, severný obchvat
Je to už takmer rok, čo bola podpísaná historicky prvá slovenská zmluva na PPP projekt, i keď hovoríme o druhom balíku PPP projektov – rýchlostnej ceste R1. V marci roku 2009 sa podpísala Koncesná zmluva medzi Slovenskou republikou zastúpenou verejným obstarávateľom (Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií) a koncesionárom (Granvia, a.s. – tvorená VINCI Concession a Meridiam Infrastructure).
odeslat odeslat    tisk tisk

Projekt spočíval v zabezpečení financovania, naprojektovania, výstavby, prevádzkovania a údržby rýchlostnej cesty s 2x2 jazdnými pruhmi v celkovej dľžke 52 km. Keďže jedným zo základných princípov fungovania modelu PPP je postúpenie jednotlivých fáz projektu na kvalifikované spoločnosti v danej oblasti, fáza projektovania a výstavby bola zverená spoločnosti Granvia Construction, s.r.o., ktorá je slovenskou inžinierskou spoločnosťou. Jej 100% vlastníkom je Eurovia CS, a.s., cestná divízia skupiny Vinci. Spoločnosť Granvia Constructio, s.r.o., teda v tomto procese figuruje ako hlavný dodávateľ stavebných prác na na projektovanie a výstavbu PPP projektu R1. Hlavný zhotoviteľ sa okrem iného zaviazal voči koncesionárovi prevziať na seba a vykonať všetky povinnosti, záväzky a riziká vzťahujúce sa na práce (tak ako sú definované v záväzných dokumentoch), aby umožnili koncesionárovi plniť svoje povinnosti vo vzťahu k prácam podľa Koncesnej zmluvy.
Celý projekt sa reálne spustil až po finančnom uzavretí, ktoré sa uskutočnilo 27. augusta 2009. V tomto ohľade sa nedá nespomenúť to, v akom prostredí, kedy a za akých podmienok sa projekt rýchlostnej cesty R1 doťahoval nielen zmluvne, ale i finančne. Tendrový proces trval 18 mesiacov. Napriek všetkým nepriaznivým podmienkam projekt uzrel svetlo sveta a dnes sa už naplno stavia na všetkých štyroch úsekoch stavby Nitra, západ–Selenec; Selenec–Beladice; Beladice– Tekovské Nemce; Banská Bystrica–severný obchvat.

Kostiviarska ulica v Banskej Bystrici, vizualizácia
¤ Kostiviarska ulica v Banskej Bystrici, vizualizácia

Silničný most v Banskej Bystrici, vizualizácia 
¤ 
Silničný most v Banskej Bystrici, vizualizácia

Úsek Nitra, západ–Selenec, vizualizácia
¤ Úsek Nitra, západ–Selenec, vizualizácia

Projekt PPP – rýchlostná cesta R1 základné informácie
Na Slovensku ide o historicky prvý projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP), tak veľkého rozsahu. PPP projekt pre koncesiu na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra–Tekovské Nemce a Banská Bystrica–severný obchvat bol dohodnutý na obdobie 30 rokov a pozostáva zo 4 stavieb:

  • Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ–Selenec v dľžke 12, 6 km;
  • Rýchlostná cesta R1 Selenec–Beladice v dľžke 19,0 km;
  • Rýchlostná cesta R1 Beladice–Tekovské Nemce v dľžke 14,3 km
  • Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica–severný obchvat v dľžke 5,7 km.

Dátum začiatku projektu: 28. 8. 2009
Dátum ukončenia projektu: 27. 7. 2041

Priebeh stavby
Začiatok výstavby:
28. 8. 2009

Odovzdanie stavieb do predčasného užívania:

  • R1 Nitra–Selenec september 2011;
  • R1 Selenec–Beladice september 2011;
  • R1 Beladice–Tekovské Nemce júl 2011;
  • I/66 (R1) Banská Bystrica júl 2012.

Rokovania
Pri náročných rokovaniach s ministerstvom dopravy ohľadne finančných podmienok, ktoré trvali celé mesiace, boli zástupcovia štátu tvrdým, no lojálnym partnerom, a to najmä v tom zmysle, že sa nesnažili presúvať náklady, ktoré mal v projekte PPP znášať štát, na koncesionára, a tým pádom to platilo aj naopak. Každý z partnerov si ponechal tie druhy rizika, ktoré dokázal v rámci svojich právomocí a kompetencií vyriešiť čo najlepšie. Koncesionár sa vždy dokázal s verejným obstarávateľom dohodnúť, či už sa jednalo o legislatívne úpravy, majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, prípravy projektovej alebo tendrovej dokumentácie. Najzákladnejšou podmienkou bola dôvera jedného voči druhému a tá presvedčila banky, ktoré napokon poskytli potrebný kapitál na financovanie výstavby ciest. Napriek rozsiahlym a z času na čas až dramatickým diskusiám, ktoré prvému PPP projektu na Slovensku predchádzali, sa dá konštatovať, že koncesionár tu našiel kvalitného a erudovaného partnera na európskej úrovni.
Rokovania s bankami prebiehali náročnejšie ako s ministerstvom najmä preto, že všade zúrila finančná kríza a úrokové sadzby z úverov stále rástli, čím sa budúce náklady na splácanie zvyšovali. Ďalším z problémov bolo to, že s každou z financujúcich trinástich bánk sa muselo rokovať osobitne. Navyše, banky žiadali, aby sa štát zaručil za úvery. Underpinning, teda štátne záruky za úvery, samozrejme štát nebol ochotný akceptovať. Bolo potrebné presvedčiť bankárov, že to nie je potrebné. Spolupráca a partnerstvo s vládou sa v tom čase ukázalo ako veľmi silné, seriózne, čo nakoniec presvedčilo banky, že nie sú potrebné žiadne štátne garancie.
Agenda PPP bola (a stále je) na Slovensku predmetom rozsiahlych diskusií. Je to prirodzená reakcia, pretože krajina doteraz nemala žiadne skúsenosti s takouto formou výstavby infraštruktúry. Odhliadnuc od skutočnosti, že Slovensko nemalo s týmto spôsobom skúsenosti, „nová krajina PPP“ sa rozhodla pre jeho masívne nasadenie. Fungovanie PPP je dobrý a efektívny systém, ako budovať infraštruktúru. No aby takým ozaj bol, musí mu predchádzať dôkladná príprava a transparentné doriešenie zmluvných vzťahov, ktoré sú s tým spojené. Projekt by mal byť zároveň postavený na pevnom partnerskom vzťahu zúčastnených strán. Ak sa podcenia základné atribúty, projekt na to môže doplatiť. Je potrebné spomenúť, že princípy i financovanie PPP projektov sú v podstate rovnaké vo všetkých európskych krajinách. Odlišnosti sú len v teréne a dľžke trasy. Napríklad Francúzi spravujú dlhšie i kratšie úseky ciest, no tam sa jedná skôr o rekonštrukciu a údržbu. Realitou zostáva, že stavba rýchlostnej komunikácie dlhšej ako 50 kilometrov na zelenej lúke nie je v rámci PPP bežná ani tam. Na Slovensku je to väčší rozsah, no situácia je podstatne odlišná. Kým v západnej Európe sa hovorí najmä o údržbe a rekonštrukcii, Slovensko a stredná Európa potrebuje budovať úplne novú infraštruktúru, pretože ju nemá takú, aká by mala byť. Veď nie nadarmo sa hovorí, že najdrahšia diaľnica je tá nepostavená. Ďalším z dôležitých faktov zostáva komplexnosť riešenia PPP projektov. Vzhľadom k tomu, že Granvia Construction, s.r.o., ako subdodávateľ stavby mal za úlohu nielen naprojektovanie a realizáciu, ale i kolaudáciu a odovzdanie hotového diela tretím stranám, spoločnosť nesie plnú zodpovednosť za všetky kroky, ktoré v rámci klasických projektov nie sú bežnými povinnosťami. Z tohto dôvodu bolo potrebné sa s nimi adekvátne vysporiadať. Priestor na manévrovanie je pri takomto projekte úzky, čo si vyžaduje detailnú znalosť všetkých zmlúv. Na druhej strane, účasť na tak náročnom a komplexnom projekte, akým PPP R1 určite je, umožňuje všetkým zainteresovaným stranám v plnej sile využívať svoje schopnosti zhotoviteľa stavebných prác. Zároveň projekt umožňuje naučiť sa a rozvinúť ďalšie pridružené činnosti, ktoré v minulosti nebol nikto zvyknutý vykonávať. Všetky vyššie uvedené skutočnosti dovoľujú domýšľať, analyzovať následky projektovej a stavebnej prípravy do najmenšieho detailu, z čoho sa dajú čerpať obrovské, ale hlavne reálne skúsenosti a ponaučenia. Tieto, dúfame, posunú realizáciu PPP projektov kvalitatívne ďalej pri podobných projektov.

Všeobecný model PPP
Projekt verejno-súkromného partnerstva alebo tzv. PPP (angl. Public Private Partnership) všeobecne označuje formy spolupráce medzi orgánmi verejnej správy a podnikateľským sektorom. Cieľom tejto spolupráce je zabezpečiť financovanie, výstavbu, obnovu, správu či údržbu verejnej infraštruktúry. Skrátene možno povedať, že PPP umožňuje verejnému sektoru využiť súkromné investície a použiť štátny rozpočet na financovanie iných verejných infraštruktúr. Verejná sféra vďaka tejto metóde získava taktiež väčší prospech z know-how a pracovných postupov, ktoré sa uplatňujú v súkromnom sektore.
Ďalšie princípy projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) je možné zhrnúť aj v niekoľkých nasledovných bodoch: 

Globálna zmluva
Verejno-súkromné partnerstvá PPP sú globálne kontrakty. Ich efektívnosť vyplýva zo synergie vytvorenej medzi jednotlivými poskytnutými službami: naprojektovanie, financovanie a riadenie, výstavba, údržba a prevádzkovanie.

Efektívnosť
Verejno-súkromné partnerstvo umožňuje verejnému obstarávateľovi, na základe spoľahlivých ukazovateľov, kontrolovať a riadiť výkonnosť zmluvného partnera. To znamená, že verejný obstarávateľ sa môže zamerať na definovanie cieľov a následne kontrolovať ich dosiahnutie.

Partnerský vzťah
Vo verejno-súkromnom partnerstve sú dlhodobé záujmy oboch zmluvných strán konvergentné. Fakt, že obe strany majú z partnerstva prospech, je najlepším garantom kvality a trvácnosti tohto partnerského vzťahu.

Vyvážené rozdelenie rizík
Predbežné zhodnotenie a následný dialóg musia zadefinovať, ktoré riziká pokryje súkromný sektor a ktoré riziká bude znášať verejný sektor.

Zaujímavosti technického riešenia PPP projektu R1
Technické riešenia v rámci PPP R1 Nitra–Tekovské Nemce a Banská Bystrica–severný obchvat sú veľmi rozmanité. Z toho dôvodu uvádzame niekoľko zaujímavostí, v určitých prípadoch by sa dalo hovoriť o unikátnosti. V rámci sanačných opatrení bolo na úseku realizované dynamické hutnenie za účelom dynamicky konsolidovať podložné vrstvy a zvýšiť stabilitu podložia zemného telesa. Podložné vrstvy tvorili spraše a hľbka hladiny podzemnej vody bola 10,0 m pod povrchom. Výsledky dynamického hutnenia po kontrolných penetračných sondách vykazujú hĺbkový dosah hutnenia do 8,0 m a percentuálny nárast deformačných parametrov v jednotlivých hľbkach od 66 % v prvom metri, do 372 % v šiestom metri. Použitie dynamického hutnenia ušetrilo čas a nebolo potrebné budovať v predstihu konsolidačný násyp.

Raster hutnenia: 1 m
Frekvencia hutnenia: 45 úderov / min
Hmotnosť kladiva: 9 t
Priemer hutniacej nohy: 2,0 m
Množstvo: 9,911 m2

Pri realizácií mostných objektov sa uplatňujú takmer všetky technológie výstavby. Na novovybudovanej R1 sa bude nachádzať takmer 80 mostných objektov od tých najmenších až po most s celkovou dľžkou 1170 m, ktorý sa nachádza v intraviláne Nitry a bude prechádzať ponad Priemyselnú ulicu. Táto estakáda je rozdelená na dva dilatačné celky DC1 a DC2. Dilatačný celok 1 je rozdelený na ľavý a pravý most a každý most je vysúvaný z výrobne za oporou 1 v dľžke 806 m. Časť DC2 je realizovaná metódou letmej betonáže, predpokladá sa nasadenie dvoch párov bedniacich vozíkov, ktoré v každom takte realizujú 2x5 m dlhý úsek mostovky. Za zmienku určite stojí napríklad most nad Hosťovským potokom. Jeho výstavba bude realizovaná výsuvnou skružou od portugalske firmy BERD. Pri jednom betonážnom takte sa realizuje mostovka v dľžke 69 m. Piliere budú betonované do preklápacieho bednenia, v každom takte sa takto zrealizuje pilier do výšky 5,4 m. Nosnú konštrukciu tvorí v priečnom reze komorový prierez, ktorý bude spoločný pre obidva smery rýchlostnej komunikácie R1, to znamená, že šírka nosnej konštrukcie bude 24,5 m. Na výsuvnej skruži sa v prvej etape bude realizovať monolitický truhlík nosnej konštrukcie, ku ktorému sú v ďalších etapách pripájané prefabrikované vzpery doplnené o mostovkovú dosku. Pri plnom nasadení skruže je rýchlosť výstavby mostu 69 m v dvadsať dňovom cykle. Zariadenie s takým rozpätím nebolo na Slovensku ešte nikdy použité.
Na 3. úseku Beladice–Tekovské Nemce sa od km 2,5 po km 8,5 budúcej R1 nachádza kanalizačné potrubie pre odvádzanie vôd z R1 v ochrannom pásme II° vodných zdrojov (VZ pre Čierne Kľačany a Zlaté Moravce), preto budú všetky spoje opatrené technológiou zváracích krúžkov. Táto technológia zabezpečí vysokú životnosť kanalizačného systému aj vďaka použitiu PP celoplastových šachtových dien (viď prílohu).

Základné informácie o projekte PPP – rýchlostná cesta R1 a o jeho účastníkoch:
Názov projektu:
Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1: Nitra–Tekovské Nemce a Banská Bystrica–severný obchvat
Verejný obstarávateľ: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPaT)
Koncesionár: GRANVIA, a.s.
Subdodávateľ stavby: Granvia Construction, s.r.o.
Nezávislý dozor: ARCADIS Geotechnika a.s., Organizačná zložka Slovensko
Generálny projektant: DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Projektant: Valbek, spol. s r.o.





Licence Creative Commons

www.casopisstavebnictvi.cz podléhá licenci Creative Commons
Uveďte autora | Neužívejte dílo komerčně | Nezasahujte do díla 3.0 Unported
.

RSS
Líbí se nám: Vše o stavbách a architektůře najdete na 4stav.cz. Použité stroje jako brusky, lisy a jiné naleznete na AKKstroje.cz. Studijní materiály nejen o stavebnictví, ale i strojírenství a zeměpis najdete na Škola, studium, wiki. Pomozte klikem, udělejte dobrou věc a přečtěte si v magazínu nejen o životním stylu.
© 2007