Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec vedená intravilánom mesta
Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3, ktorý sa v križovatke Hričovské Podhradie napája na diaľnicu D1, tvoriacu v Slovenskej republike základný ťah v smere východ – západ.
V roku 2003 absolvoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Stavebnú fakultu, odbor IKDS (Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby). Od roku 2014 pôsobí v spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., ako vedúci projektant a hlavný inžinier projektov pre stavby diaľnic, rýchlostných ciest, ako aj iných infraštruktúrnych projektov. Ako hlavný inžinier projektu zastrešuje projekčné práce pre stavbu Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec.
Riešený úsek diaľnice D3 dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska. Po dokončení sa diaľnica D3 stane treťou najdlhšou slovenskou diaľnicou s celkovou dĺžkou takmer 60 km a vytvorí tak najzápadnejšie z celkom troch plánovaných diaľničných spojení s Poľskom. Zároveň bude tento diaľničný ťah súčasťou medzinárodnej európskej cesty E75.
Spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., ako generálny projektant zabezpečuje pre združenie D3 Čadca, Bukov tvorené stavebnými spoločnosťami Strabag s.r.o., Porr s.r.o. a Hochtief SK s.r.o., všetky potrebné stupne projektových prác v podmienkach Žltej knihy FIDIC ako aj inžiniersku činnosť pre potreby stavby.
História
Faktická výstavba diaľnice D3 začala v priebehu deväťdesiatych rokov, kedy došlo v roku 1997 k rozostavaniu prihraničného úseku pri Skalitom a v roku 1996 k rozostavaniu obchvatu Čadce. Oba tieto úseky tak boli ešte rozostavané ako úseky diaľnice D18 a v roku 1999 boli administratívne prevedené do trasy diaľnice D3. Nedostatok finančných prostriedkov a malý záujem štátu na výstavbe tejto diaľnice vyvolali po roku 1998 pozastavenie výstavby oboch rozostavaných úsekov.
Po roku 2003 prišlo obnoveniu prípravných ako aj stavebných prác na tejto diaľnici a do dnešného dňa sú vybudované úseky Hričovské Podhradia – Žilina, Brodno vrátane dvojrúrového tunelu Považský Chlmec, ďalej úsek Oščadnica – Čadca, Bukov v polovičnom profile vrátane jednej tunelovej rúry tunela Horelica a najnovšie úsek Svrčinovec – Skalité taktiež v polovičnom profile. Nevybudované tak ostávajú úseky Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a druhá tunelové rúra tunela Horelica.
Zdôvodnenie potreby stavby
Navrhovaný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec diaľnice D3 je súčasťou európskeho multimodálneho koridoru, ktorého účelom je previesť tranzitnú osobnú a nákladnú dopravnú premávku cez územie Sloven- ska, zároveň je súčasťou diaľničného ťahu D3 Hričovské Podhradie – štátna hranica SK/PL, ktorý má spolu s diaľnicou D1 od Bratislavy zabezpečiť dopravné prepojenie hlavného mesta a juhozápadných oblastí Slovenska s Kysucami a nadväzne s Poľskou republikou.
V riešenom úseku je doprava v súčasnosti vedená po ceste I/11, pričom takmer v celom úseku prechádza zastavaným územím mesta Čadce a obce Svrčinovec. Súčasné situovanie cesty I/11 cez intravilán obcí výrazne znižuje plynulosť a rýchlosť dopravy, znehodnocuje životné prostredie nadmerným hlukom a exhalátmi, ohrozuje bezpečnosť a zdravie ich obyvateľov. Samotná cesta I/11 je v súčasnosti preťažovaná najmä tranzitnou nákladnou dopravou a nevyhovuje požiadavkám pre takúto dopravu. V okolí mesta Čadca vznikajú niekoľkohodinové zápchy a tým sa komplikuje automobilové prepojenie so susednými štátmi.
Riešením nepriaznivej dopravnej situácie v území je vybudovanie novej súbežnej kapacitnej komunikácie. Diaľnica D3 bude mať význam aj z hľadiska tranzitnej medzištátnej dopravy. Na začiatku úseku je napojenie navrhnuté na existujúcu komunikáciu za tunelom Horelica v súčasnej dobe označovanú ako cesta I/11A, ktorá sa v budúcnosti po vybudovaní ďalších diaľničných úsekov zaradí do diaľnice D3. Diaľničný úsek D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa na konci napája na križovatku Svrčinovec už vybudovanú v rámci úseku Svrčinovec – Skalité. Pri využívaní súvisiaceho hraničného priechodu sa umožní priechod nákladnej dopravy v smere do Poľska a späť. V križovatke Svrčinovec je možné napojenie na hraničný priechod s Českou republikou a križovatka taktiež zabezpečí dopravné spojenie s budúcou rýchlostnou cestou R5 smerom na Českú republiku, ktorá bude vedená v koridore súčasnej cesty I/11 až po štátnu hranicu s ČR.
Vybudovanie tohto úseku so všetkými potrebnými napojeniami a dopravnými riešeniami patrí momentálne na Slovensku k technicky najzaujímavejším a najnáročnejším projektom.
Účel a ciele stavby
Účelom navrhovanej stavby diaľnice D3 je zlepšiť dopravnú situáciu v širšom okolí, nie len v momentálne dotknutom území. Vybudovanie tejto stavby pozitívne ovplyvní dopravnú situáciu na celom severojužnom ťahu na území Slovenska. Odstránia sa tým straty času vodičov a cestujúcich, podstatne sa zlepší dopravný komfort účastníkov premávky. Zároveň sa pozitívne ovplyvní životné prostredie v blízkosti už existujúcich komunikácií. V neposlednej rade dôjde k sanácií rozsiahleho územia postihnutého svahovými deformáciami, zvýšeniu jeho stability ako aj k možnosti tieto územia v budúcnosti lepšie využívať.
Spôsob dosiahnutia cieľa
Dosiahnutie vyššie spomenutých cieľov je možné v danom území riešiť len vybudovaním navrhnutej diaľničnej stavby. Konfigurácia územia, zástavba napojená tesne na existujúce komunikácie, obsadenosť reálneho koridoru ostatnými dopravnými a prírodnými líniovými prvkami (rieky Kysuca, Čierňanka, Čadečanka, železnica, cesty I/11 a III/2016, miestne komunikácie) neumožňujú zvýšiť kapacitu súčasných komunikácií do tej miery, aby plnili vyššie popísaný účel. Zvýšenie kapacity dopravného koridoru v hustej obytnej zástavbe je neprijateľné. Jediným spôsobom na splnenie spomenutých cieľov je preto navrhovaná výstavba diaľnice spolu s ďalšími súvisiacimi komunikáciami a objektami.
Celkový rozsah
Výstavba diaľnice D3 je mimoriadne technicky náročná, keďže prebieha v hornatom teréne severného Slovenska. Vybudovanie tohto úseku so všetkými potrebnými napojeniami a dopravnými riešeniami patrí momentálne na Slovensku k technicky najzaujímavejším a najnáročnejším projektom. Stavba vedie po úpätí a okrajových častiach svahov, ktorých sklon dosahuje miestami aj viac ako 25°. Na začiatku úseku vedie trasa diaľnice zastavaným územím mesta Čadca a v svahovitých terénoch miestnych častí. Ide o územie viditeľne poznačené svahovými deformáciami rôzneho charakteru. Realizácia diela zahŕňa celkovo 41 geotechnických konštrukcií, ktorých primárnou úlohou je zabezpečiť stabilitu územia a zastaviť aktívne zosuvy v danej oblasti. Vzhľadom na to, že ide o flyšové pásmo západných Karpát, je nutné zabezpečovať niekoľko šmykových plôch v rôznych hĺbkach.
O náročnosti daného územia svedčí aj to že na danom úseku o celkovej dĺžke 5673 m je navrhnutých 29 stavebných objektov oporných a zárubných múrov celkovej dĺžky 5944 m a 21 mostných objektov celkovej dĺžky 3767 m.
Základné údaje
- Celková dĺžka úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec: 5673 m.
- Šírkové usporiadanie (kategória diaľnice): D 24,5/80.
- Počet mimoúrovňových kri- žovatiek: 2 (neúplná križovatka Bukov, neúplná križovatka Podzávoz).
- Počet mostov na diaľnici: 7.
- Dĺžka spolu: 2449 m.
- Počet mostov v diaľničných križovatkách: 3.
- Dĺžka spolu: 757 m.
- Počet mostov nad diaľnicou: 2.
- Dĺžka spolu: 119 m.
- Počet mostov na ostatných komunikáciách: 7.
- Dĺžka spolu: 238 m.
- Počet múrov na diaľnici: 21.
- Počet múrov na ostatných cestách: 8.
- Protihlukové steny na diaľnici: 9076 m.
- Protihlukové steny mimo diaľnice: 1939 m.
- Privádzač Podzávoz: 56 m.
- Úprava cesty I. triedy: 368 m.
- Počet preložiek a úprav miestnych a účelových komunikácií: 8.
- Počet preložiek a úprav poľných ciest: 2.
- Počet prístupových komunikácií na stavenisko: 4.
- Demolácie objektov: 33.
Popis hlavnej trasy diaľnice D3
Diaľnica D3, úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je navrhovaná v parametroch kategórie D 24,5/80. Trasa diaľnice D3 začína v km 37,037 vybudovaním pravého jazdného pásu. Ľavý jazdný pás po km 37,338 je už postavený (v roku 2003) vrátane križovatkovej vetvy BA, ktorá je v súčasnosti obojsmerná a slúži pre spojenie diaľnice s mestom Čadca z južnej strany v križovatke Bukov. Stavba D3 rieši v križovatke Bukov návrh križovatkovej vetvy BB, ktorá bude po postavení diaľnice využívaná pre smer od tunela Horelica do Čadce, z existujúcej vetvy BA sa stane jednosmerná vetva pre smer z Čadce do tunela Horelica. Mostom (SO 201-00) preklenuje diaľnica údolie Bukovského potoka a pokračuje pozdĺž železničnej stanice Čadca až po križovanie s cestou I/11.
Vedenie trasy rešpektuje plánované rozšírenie železničnej stanice Čadca – výmenná stanica o výhľadové koľaje. Na tomto úseku je trasa vedená vo veľmi náročnom geologickom prostredí (aktívne zosuvy), čo si vyžaduje zložité konštrukcie oporných a zárubných múrov, odvodňovacie vrty a ďalšie prvky odvodnenia územia. Pre lepšie začlenenie stavby do svahovitého terénu sú v km 37,574 až 38,880 navrhnuté výškovo oddelené pásy diaľnice s maximálnym prevýšením do 4 m. V km 39,075 vľavo je navrhovaná odstavná plocha pre vozidlá so špeciálnym prejazdom cez tunel Horelica.
Navrhovaná trasa diaľnice D3 pokračuje mostnou estakádou Podzávoz (SO 205-00) dĺžky takmer 780 m, ktorá preklenuje údolie rieky Čierňanky a Čadečanky, cestu I/11, železničnú trať ŽSR a tiež aj prístupovú komunikáciu do priemyselnej zóny Čadca-Podzávoz.
Existujúci mostný objekt ev. č. 11-204 na ceste I/11 nevyhovuje svojimi parametrami intenzívnej doprave na ceste I/11 a tiež budúcej železničnej preprave (malá podjazdná výška). Pôvodný most sa preto zbúra a na jeho mieste sa postaví nový mostný objekt (SO 218-00), ktorý bude šírkovými parametrami zodpovedať očakávaným intenzitám dopravy a jeho niveleta sa zdvihne o cca 1,5 m z dôvodu zabezpečenia potrebnej podjazdnej výšky pre pripravovanú modernizáciu železničnej trate. Upraví sa aj križovatka cesty I/11 s cestou III/01179 do nového tvaru. Vzhľadom na to, že uvedené zmeny sa z priestorových dôvodov navrhujú približne v trase pôvodných ciest, je potrebné počas stavby vylúčiť dopravu z existujúcich ciest. Navrhujeme preto na ceste I/11 vybudovať dočasnú obchádzku (SO 806-00) po pravej strane cesty I/11 (v smere na Svrčinovec). Navrhovaná obchádzka SO 806-00 taktiež križuje železničnú trať a je preto potrebné pre jej potreby vybudovať dočasné mostné provizórium SO 2019-00.
Riešený úsek cesty III/01179 je potrebné taktiež budovať pri úplnom vylúčení dopravy. Navrhujeme preto dočasnú obchádzkovú trasu po brehu rieky Čierňanky (SO 807-00).
Vozidlá sa na diaľnicu dostanú cez miestnu komunikáciu (SO 125-00) s vyústením na privádzač (SO 102-00) a následne do mimoúrovňovej križovatky Podzávoz umiestnenej vedľa existujúcej rovnomennej priemyselnej časti mesta. Spojenie privádzača s diaľnicou je riešené dvoma vetvami mimoúrovňovej križovatky Podzávoz, vetvami PA a PB, tieto sú čiastočné vedené po mostných objektoch (SO 207-00, SO 208-00).
Trasa diaľnice D3 pokračuje ďalej v katastri obce Svrčinovec hlbokými zárezmi, zárubnými múrmi a následne preklenuje strmé údolia malých potokov vysokými mostnými objektami, na začiatku mostným objektom SO 209-00 Furmanec na úpätí rovnomenného kopca sa trasa postupne dostane medzi zástavbu miestnych častí obce Svrčinovec – osady Pod Hájkou, U Blažkov, Pod Grapami. Údolia sú prekonávané mostnými objektami SO 211-00, 212-00 a trasa je vedená opäť vo veľmi zložitom geologickom prostredí s množstvom zosuvov a zamokrených území, kde najhoršie úseky riešia sanácie SO 063-00 a 064-00.
Koniec úseku plynulo nadväzuje na vybudovaný úsek D3 Svrčinovec – Skalité, konkrétne na križovatku Svrčinovec.
Okolitá zástavba bude chránená proti účinkom hluku protihlukovými stenami a fasádnymi úpravami na existujúcich objektoch. Existujúce komunikácie sa prekladajú ponad diaľnicu pomocou mostných objektov (SO 210-00, 213-00).
Celková dĺžka navrhovaného úseku D3 je 5672,9 m, pričom dĺžka pravého pásu je totožná s celkovou dĺžkou a dĺžka kratšieho ľavého pásu je 5372,6 m.
Popis križovatiek
V predmetnom úseku diaľnice sa nachádzajú dve mimoúrovňové križovatky. Vetvy neúplných križovatiek Bukov a Podzávoz umožňujú každá len pohyb vozidiel do určitých smerov, avšak spolu tvoria jednu plnohodnotnú križovatku. Križovatka Bukov je napojená na južný smer zo Žiliny a na Žilinu a križovatka Podzávoz slúži na prepojenie mesta Čadca smerom na Svrčinovec a zo Svrčinovca. Z hľadiska dopravného značenia ich preto potom označujeme spolu ako jednu križovatku s názvom Čadca.
Križovatka Bukov
Vetva BA v smere Čadca – Žilina mimoúrovňovej križovatky Bukov bola postavená v rámci stavby Cesta I/11 Čadca – obchvat mesta v roku 2003. Vetva BA sa napája na privádzač do Čadce, ktorý slúži na prepojenie diaľnice D3 s miestnym komunikačným systémom (miestny okruh, cesta I/11, cesta II/487). V rámci tejto etapy výstavby diaľnice už bol postavený zárodok mosta pre vetvu BB v smere Žilina – Čadca. Vetvy križovatky budú jednosmerné, dvojpruhové. Priestorové riešenie križovatky je navrhnuté v troch úrovniach. V stredovej polohe je vedená diaľnica D3 vo výške cca 6 m nad terénom. V spodnom parteri križuje diaľnica prekladanú miestnu komunikáciu do Bukova (SO 122-00 – vetva D). V km 37,508 je ponad diaľnicu vedená na moste SO 202-00 vetva BB v smere Žilina – Čadca. Parametre tejto vetvy zodpovedajú v zmysle STN 73 6102 návrhovej rýchlosti vn = 40 km/hod. Križovatka Bukov bude osvetlená verejným osvetlením.
Križovatka Podzávoz
Diaľničná križovatka Podzávoz dopĺňa križovatku Bukov a tvoria tak spolu kompletné napojenie mesta Čadca na diaľnicu D3. Je to križovatka trubkovitého tvaru. Z geotechnického hľadiska ide o zložité územie, a preto aj diaľnica a vetvy križovatiek sú vedené pokiaľ možno na mostných objektoch, keďže sa križovatka nachádza v akumulačnej časti zosuvného územia. Vetvy PA a PB majú parametre pre návrhovú rýchlosť vn = 40 km/hod. Vetvy križovatky budú jednosmerné, dvojpruhové. Obe vetvy sú vzhľadom na značné výškové rozdiely pripájaných komunikácií navrhnuté na maximálne pozdĺžne sklony. Na výškové oddelenie vetiev v ich súbehu na začiatku bude slúžiť systém oporných múrov. Ďalšie múry sú navrhované aj pre zmenšenie záberov do priľahlých pozemkov a tiež pre zabezpečenie stability telesa v zosuvnom území.
Záver
Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec tak ako každá dialnica vedená intravilánom mesta predstavovala pre projektový tým, ale aj pre samotného zhotoviteľa veľkú výzvu. Stavbu komplikuje aj to, že trasa diaľnice vedie priamo zastavaným územím mesta v tesnej blízkosti železničnej trate s množstvom prekládok inžinierských sietí, križuje železničnú trať a vodné toky. Okrem toho trasa diaľnice vedie po úpätí a okrajových častiach strmých svahov v území značne ovplyvnených svahovými deformáciami rôzneho charakteru. Oblasť sa nachádza vo flyšovom pásme, ktoré pomerne rýchlo podlieha erózii a často dochádza k plošným a prúdovým zosuvom.
Všetky tieto okolnosti znamenajú, že aj pri najlepšej príprave projektovej dokumentácie nás skutočná situácia priamo na stavbe môže v niektorých prípadoch prekvapiť a je potrebné pristúpiť k úprave technického riešenia, alebo postupu výstavby.
A v takomto prípade sa prejaví schopnosť projektanta a zhotoviteľa vysporiadať sa s nepredpokladanými nástrahami priamo na stavbe.
