Denné osvetlenie v bytových budovách
Bytová výstavba predstavuje významný podiel výkonov v stavebníctve. Cena bytov a rodinných domov sa zvyšuje, ich úžitková plocha zmenšuje a napriek kvalitnejším materiálom a technologickému pokroku postupne evidujeme trend znižovať požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia. Byt má však zabezpečovať základné potreby obyvateľov ohľadom ich práva na zdravé prostredie a kvalitné bývanie. Príspevok ponúka diskusiu o vzťahu medzi potrebami človeka a požiadavkami na denné osvetlenie bytu.
Byt využívajú všetky vekové skupiny obyvateľstva na oddych, domáce práce, vzdelávanie, mimopracovné aktivity, rekonvalescenciu a v poslednom čase viac a viac na prácu z domu. Až 90 % informácii človek získava zrakom. Preto možno položiť otázku, či je dôležité osvetľovať obytné miestnosti denným svetlom? Ako uvádza [1] „denné svetlo má pre človeka vďaka spektrálnemu zloženiu a dynamickej premenlivosti počas dňa a roka najväčší význam z hľadiska biologického, fyziologického a psychologického“ pričom „preslnenie bytov sa považuje za veľmi dôležitú súčasť bytov“. Denné svetlo je pre zdravie človeka potrebné a okrem prirodzeného vnímania priestoru umožňuje aj verné vnímanie farieb.
Hlavnými zdrojmi denného svetla sú slnko a obloha. Priame slnečné lúče poskytujú vyššie úrovne osvetlenosti a jasov v exteriéri a interiéri budov, obloha je zdrojom difúzneho svetla. Vyššie úrovne osvetlenosti zabezpečené
dostatkom denného osvetlenia poskytujú dosť svetelných podnetov potrebných na správne fungovanie cirkadiánnych rytmov. Svetlo totiž pôsobí ako hlavný environmentálny signál pre biologické hodiny organizmu, ktorých správne nastavenie je základom viacerých aspektov zdravia, vrátane spánku a duševného zdravia [2]. Denné osvetlenie a preslnenie majú pozitívny vplyv na náladu a môžu pomôcť znížiť riziko depresií a úzkostí, ktoré sa môžu vyskytnúť v zimných mesiacoch – sezónna afektívna porucha (SAD). Podľa Zväzu zdravotných poisťovní sa počet ľudí s depresiami a úzkosťami za posledné dva roky strojnásobil. Vedci odporúčajú pobyt na intenzívnom dennom svetle minimálne 3 hodiny. Denné svetlo podporuje zdravie a pohodu obyvateľov, čo pomáha znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť. Následky nedostatku denného svetla platia nielen zdravotné poisťovne, ale hlavne ľudia svojim zdravím.
Menšie deti všeobecne trávia viac času doma, pritom staršie deti a mládež má tendenciu byť pri rôznych aktivitách mimo domu. Oči sa vyvíjajú. V 1–3 roku sa zlepšuje ich zraková ostrosť, začínajú sa rozpoznávať tvary a farby. V 3–6 roku sa dolaďujú zrakové schopnosti, ako je hĺbkové vnímanie a periférne videnie, najintenzívnejší vývoj zraku je v prvých šiestich rokoch života, pričom sa zlepšuje koordinácia očí. V 6–12 roku sa zrak ďalej vyvíja a stabilizuje a v 12–18 v čase dospievania sa zrakové schopnosti stabilizujú. Dôležité je včas podchytiť problémy sa zrakom – krátkozrakosť a ďalekozrakosť. V Česku je stále väčší tlak na zriaďovanie detských skupín nielen v pobytových miestnostiach, ale aj v bytoch. Aké sú tam podmienky pre zdravý vývoj detského zraku? V materských školách musia byť splnené požiadavky denného osvetlenia podľa [3]. Podľa tejto normy je zabezpečená denná osvetlenosť len počas polovice dennej doby v roku. Vyhovujúce denné osvetlenie však treba využívať dlhšie ako počas polovice roka. Nielen v školách, ale aj v byte s nižšími požiadavkami, je potrebné stanoviť také hodnoty kritérií, ktoré zabezpečia vyhovujúce denné osvetlenie dlhšie ako počas polovice roka.
Ako je na tom elektrické osvetlenie? Požiadavky na elektrické osvetlenie pre materské školy a jasle stanovuje norma [4] a v bytoch norma [5]. Pre malé deti nie je vhodné používať svietidlá s miestnym osvetlením (dostupné zásuvky a káble môžu byť nebezpečné). Malé deti v domácej starostlivosti nemajú v bytoch zabezpečené predpismi dostatočné denné ani elektrické osvetlenie pre vývoj zraku.
Právo na zdravie
Podľa WHO zdravie patrí medzi základné ľudské práva [6] a je zakotvené v medzinárodných dokumentoch týkajúcich sa ľudských práv. Právo na zdravie je ústavným právom podľa Ústavy Slovenska aj Česka. Jedná sa o inkluzívne právo pre všetkých. Z uvedeného vyplýva, že našou povinnosťou je starať sa nielen o zdravie človeka a kvalitu životného prostredia v exteriéri ale aj vo vnútorných priestoroch budov, kde trávime veľkú časť nášho života. Už v minulom storočí bol WHO zadefinovaný syndróm chorých budov (Sick Building Syndrom – SBS), pričom jedným z faktorov určujúcich SBS je aj nízka úroveň osvetlenia [7].
Obr. 2 3D situácia (zdroj: Stanislav Darula)
Právo na bývanie
Právo na bývanie je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a je súčasťou práva na dôstojnú životnú úroveň, čl. 31 Európskej sociálnej charty (1996).
Národná rada Slovenskej republiky s chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 okrem čl. 31 „Právo na bývanie“ a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi [8]. S bývaním úzko súvisí tvorba priestoru bytu a s kvalitou bytu aj kvalita bývania. V súvislosti s uznesením NR SR č. 1321 možno položiť otázku, či je verejným záujmom štátu, aby jeho občania mali zabezpečené zdravé a dôstojné bývanie, v ktorom budú vychovávať detí pre budúci rozvoj štátu, alebo nie je?
Využívanie bytu
Všeobecne ľudia trávia 80–95 % svojho času vo vnútorných priestoroch budov. Podľa [9] je obsadenosť bytov počas pracovných dní 35–75 % a cez víkendy 60–85 %. Najviac sa v bytoch zdržujú starší ľudia vo veku nad 65 rokov. Pre dôchodcov a matky na materskej dovolenke a s deťmi v predškolskom veku je byt často jediným priestorom pobytu.
Bývanie je primerané, iba ak poskytuje fyzické bezpečie, dostatok priestoru a zároveň chráni pred chladom, teplom, vlhkom, vetrom, dažďom a inými hrozbami pre zdravie. Má mať vyhovujúce denné osvetlenie a zabezpečovať prístup k slnečnému žiareniu.
Vlastníctvo bytu môže byť pre vlastnú potrebu bývania alebo investičné. V druhom prípade často na zárobok formou prenajímania. Majiteľov týchto investičných bytov zaujíma najmä finančný profit a vlastnosti krátkodobého významu, zatiaľ čo ostatné parametre ustupujú do pozadia. V štúdii [10] sa autor odvoláva na zistenia Ministerstva pro místní rozvoj ČR, podľa ktorého sa značná časť novopostavených bytov nepredáva na bývanie, ale ako investícia. Od roku 2011 sa počet dlhodobo neobývaných bytov v bytových domoch v Česku zvýšil na 200 tisíc. Pri výstavbe približne 19 tisíc nových bytov za rok neobývané byty predstavovali v r. 2021 kapacity výstavby počas 10,5 rokov (200/19 = 10,5).
Po poslednom sčítaní v roku 2021 bolo na Slovensku evidovaných v Bratislavskom kraji 95 634 neobývaných bytov. Ide o najvyšší počet týchto bytov na Slovensku, pritom najväčšia bytová výstavba sa realizuje v Bratislave. Možno rozprávať o nedostatku bytov na bývanie na základe vyššie uvedených čísiel? Možno oponovať, že investičné byty sa prenajímajú a ľudia v nich bývajú. Je porovnateľná cena nájmu s nákladmi na prevádzku bytu? Pri podnikaní by sa mal vykazovať primeraný zisk. Ak nízkopríjmové skupiny občanov majú bývať v „pre majiteľa lukratívnych nehnuteľnostiach“ v priestoroch, kde sa cudziemu uhrádzajú aj neoprávnené náklady, potom možno ťažko rozprávať o riešení bytovej otázky ako ekonomického nástroja pre rozvoj spoločnosti.
Tým, že sa administratívne budovy v Bratislave uvoľňujú, je trend ich prestavovať na bytové domy. Umiestnenie týchto budov sa v minulosti riadilo inými pravidlami územného plánu, ako boli stanovené pre obytné zóny. Tento trend prináša tlak na legislatívu s cieľom znižovať kvalitu vnútorného prostredia v bytoch. Objavili sa nové názvy priestorov, napr. apartmány (APT), ale aj penthouse, suita, viladomy a pod., v ktorých nie sú splnené normové požiadavky (napr. chýba preslnenie). Väčšina kupujúcich má nízke vedomosti o požiadavkách na kvalitné bývanie a o dlhodobom pobyte v nevyhovujúcom prostredí. Potom veľmi ľahko podľahnú sofistikovane nastavenému marketingu. Keď je problém predať priestor APT, ponúka sa nevýrazné zníženie ceny. V tomto prípade by mal byť kupujúci veľmi obozretný, aby sa za celoživotné úspory, prípadne hypotekárny úver nedostal do straty. Na obr. 1 je schematicky zobrazený trend rastu cien nehnuteľnosti. Plné krivky „A“ a „B“ zobrazujú rast ceny nového bytu a priestoru APT. Na realitnom trhu ceny starších nehnuteľností sú nižšie ako nových. Čiarkované krivky „C“ a „D“ ukazujú predpoklad rastu cien staršieho bytu a priestoru APT. Ten, kto si neuvedomí, že rozdiel 2 bude vždy vyšší ako 1, v budúcnosti sa nedočká zisku, ale straty zo svojej investície. V prípade nelineárne rastúcich kriviek, strata investície do nehnuteľnosti bude vyššia.
Náklady na výstavbu bytového domu CBD uhradia budúci vlastníci. Čím viac priestorov APT v ňom bude, tým drahšie budú byty, ako vyplýva z rovnice:
CBD = CB + CAPT + IZ
kde je: CB – cena bytov, CAPT – cena priestorov APT a IZ – iné zdroje, ak sú.
Hodnota CBD je dopredu známa, IZ je zvyčajne konštanta, potom o CB rozhoduje pomer medzi CB a CAPT. Je prípustné predražovať kvalitné byty formou tvorby nekvalitného prostredia na bývanie? Vo vyspelej spoločnosti sa predpokladá, že budú vytvárané podmienky a nástroje pre jej zdravý rozvoj.
Obr. 3 Typické podlažie (zdroj: Stanislav Darula)
Požiadavky na denné osvetlenie v obytných miestnostiach
V roku 2018 vyšla evropská norma [11], ktorá je prekladom zavedená do sústavy slovenských a českých noriem. Norma prináša nové kritéria na denné osvetlenie budov a tým aj bytov. Hodnoty mediánu cieľových činiteľov dennej osvetlenosti DT a DTM poskytujú dostatočnú dennú osvetlenosť len počas polovice dennej doby v roku. Potreba na osvetlenie väčšiny vnútorných priestorov je dlhšia ako len pol roka. Z toho dôvodu sa v revíziách [12 a 13] uvažuje s inými štatistikami, ako je medián DT a DTM. Podľa konceptu denného osvetlenia obytnej miestností v návrhu revidovanej STN 73 0580-2 sa požaduje minimálna cieľová vnútorná osvetlenosť ETM = 100 lx pri vonkajšej oblohovej osvetlenosti Ev,d,60% = 12 500 lx. V zmysle revízie [12] sa tab. A.3 a tab. A.4 normy STN EN 17037 nepoužívajú na hodnotenie denného osvetlenia v priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí.
Obytná miestnosť je podľa [13] dostatočne osvetlená denným svetlom, ak sa v stanovených kontrolných bodoch dosiahne hodnota činiteľa dennej osvetlenosti D najmenej 0,70 % a priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti, vypočítaná z dvoch kontrolných bodov, je vyššia, ako je hodnota minimálneho cieľového činiteľa dennej osvetlenosti DTM = 0,85 %.
Tmavé priestory na bývanie
Na trhu sa začínajú objavovať projekty s ľahostajným prístupom k projektovaniu bytových domov. Mnohé administratívne budovy, sklady a priemyselné objekty ustupujú bytovej výstavbe. Prestavba týchto objektov na byty nemusí vždy viesť k uspokojivej kvalite bývania. Ak sa zruší legislatívna požiadavka na preslnenie bytu, možno očakávať zhoršenie podmienok pre zdravé a ekonomicky efektívne bývanie. Jedná sa o dlhodobý negatívny efekt. Ľudia často nevnímajú jeho dopad, a preto tejto téme nevenujú dostatočnú pozornosť. Dôsledkom je, že aktívne nepožadujú zmenu, čo môže viesť k prehliadaniu dôsledkov na kvalitu ich života.
Obr. 4 Denné osvetlenie a preslnenie (zdroj: Peter Hanuliak)
Príklad
Príklad na obr. 2 až obr. 5 predstavuje zámer prestavby prevažne skladového objektu s nosným železobetónovým skeletom 6,0 m x 7,2 m na bytovú budovu. V projekte sú navrhnuté aj byty s oknami do úzkeho dvora šírky 9,6 m orientované na severozápad. Pred obývacou izbou je navrhnutý balkón hĺbky 1,7 m. Dvor sa využíva a bude využívať na parkovanie áut. Pred oknami týchto miestností sa nachádza vysoká fasáda oproti stojacej administratívnej budovy. Pri vetraní bytov s oknami do dvora sa vzduch nasýtený spalinami z motorov áut bude často dostávať do vnútorných priestorov projektovanej zmeny využitia stavby na bytový dom.
Posúdenie denného osvetlenia preukázalo, že miestnosti M1–M5 sú bez preslnenia, obr. 3. V strede miestnosti M2 je priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti D = 0,35 % a v miestnosti M3 v kontrolných bodoch vzdialených 3 m od okennej steny je priemerná hodnota D = (0,33 + 0,26)/2 = 0,3 %. Výsledok posúdenia je nasledovný: projekt zmeny využitia budovy na obytný účel obytnej budovy nevyhovuje požiadavkám STN 73 0580-2. Kontrolované miestnosti vo väčšine prípadov budú tmavé, nevyhovujúce na bývanie a napĺňajú charakteristiky syndrómu chorých budov.
V tomto prípade architekt žiadal pomenovanie priestoru, ktorý má byť ponúknutý na predaj za účelom bývania, avšak nevyhovuje požiadavkám noriem. Uvedené konanie možno označiť ako scestné a v rozpore s verejným záujmom.
Naviac, užívateľ tohto priestoru bude musieť svietiť elektrickým osvetlením, s čím sú spojené náklady na spotrebu elektrickej energie a v konečnom dôsledku projekt takejto budovy je v rozpore s riešením zmien klímy v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z., o územnom plánovaní.
Záver
Byt je fenomén. Každý občan si praje užívať priestor na bývanie v zdraví a v ňom vychovávať múdre potomstvo. Ľudia, ktorí byt kupujú dôverujú systému, že pri návrhu a výstavbe bytov sú automaticky dodržané všetky normy a štandardy zabezpečujúce zdravé bývanie. Je dôležité, aby odborníci a organizácie si boli vedomé obchádzania tohto systému a zabraňovali porušovaniu pravidiel za účelom rýchleho zisku.
Dobrá výstavba a architektonická tvorba môžu priniesť štátu bohatstvo a blahobyt, naopak zlá architektonická tvorba v kombinácii s patologickým developmentom môžu štát oberať o bohatstvo. Ak sa budú stavať zdravé byty, je predpoklad, že v nich bude bývať zdravá pracovná sila, ktorú štát potrebuje pre rast ekonomiky a znižovanie záťaže sociálneho a zdravotného systému.
Krajiny s vyspelou ekonomikou to poznajú, preto sa v nich kladie dôraz na kvalitu vnútorného prostredia budov. Uvedený príklad naznačuje riziká pri ignorovaní denného osvetlenia a preslnenia v bytoch. Verme, že v naších krajinách sa nebude rezignovať na ústavné právo na zdravie a na verejný záujem práva na bývanie. Verejný záujem by mal byť aj o kvalitné a zdravé byty. Na Slovensku sa realizujú revízie STN 73 0580-1 a STN 73 0580-2, ktoré aplikujú požiadavky EN 17 037 a sa snažia prispieť k skvalitneniu životného prostredia, v ktorom sa nachádzame. V súčasnosti sa aj v Česku realizuje revízia svetelno-technických noriem.
Zdroje
[1] Krtilová, A. a kol. Světlo a osvětlování. Praha: Avicenum, 1981.
[2] WIRZ-JUSTICE, A. a kol. The relevance of daylight for humans. Biochemical Pharmacology. 2021, 191, 114304.
[3] ČSN EN 17037+A1 2019 Denní osvětlení budov.
[4] ČSN EN 12464-1:2022 Světlo a osvětlení – Osvětlení pracovních prostorů – Část 1: Vnitřní pracovní prostory.
[5] ČSN 73 4301/Z1:2005 Obytné budovy.
[6] WHO. Health is a fundamental human right [online]. [cit. 15. 1. 2025]. Dostupné z: https://www.who.int/news-room/commentaries/detail/health-is-a-fundamental-human-right.
[7] Roston, J. Sick building syndrome: A review of causes, consequences and remedies. Journal of Retail and Leisure Property. 2008, 7, 291–303.
[8] Oznámenie č. 273/2009 Z. z. MZV SR Európska sociálna charta (revidovaná).
[9] Mitra, M. a kol. Typical occupancy profiles and behaviors in residential buildings in the United States. Energy and Buildings. 2020, 210, 109713.
[10] Kaňka, J. Obecně o normách a požadavcích na denní osvětlení. TZB-info. 11. 11. 2024. Dostupné z: https://stavba.tzb-info.cz/architektura-staveb/27692-obecne-o-normach-a-pozadavcich-na-denni-osvetleni.
[11] EN 17037:2018 Daylight in Buildings.
[12] STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky. Revízia 2024.
[13] STN 73 0580-2 Denné osvetlenie budov. Čast' 2: Denné osvetlenie bytových budov. Revízia 2024.
Odborné posouzení
doc. Ing. Jan Kaňka, Ph.D.,
věnuje se podpoře zachování kvality navrhování obytných budov z hlediska proslunění a denního osvětlení.
